Ako to teda s tou Leou je
Často mi od čitateľov chodí otázka, kto v skutočnosti je Lea Soranová. Čo sa stalo predtým než spoznala Viktóriu a zabili Luciu. Ako sa mi vôbec podarilo vytvoriť postavu, akou je ona. Dokonca mi jedna slečna napísala „brutálne protichodnú“. Keďže som sa posledný rok trápila s popôrodnou depresiou a všetko išlo priveľmi rýchlo z kopca, tak som nepísala a ani sa nevenovala svojim knihám, či iným činnostiam. Áno, vydala som Šťastie prichádza v intervaloch, ale to bolo napísané dávno predtým. Tých otázok sa za ten rok aj niečo naskytlo viac. Preto som sa rozhodla, na časť z nich, odpovedať v takom ucelenejšom príspevku.
…Viki, život nie je len o zamilovanosti a o tých krásnych predstavách šťastného manželstva, deťoch s vnúčatách. Je to aj o tých zlých veciach, s ktorými sa niekedy človek ťažko vyrovná. To je niečo, čo sama dobre poznáš. Samozrejme, že všetko záleží aj od človeka, ale niektoré veci sa nedajú len tak zahodiť za hlavu.“
Ako vznikla LEA SORANOVÁ? Bolo to dávno predtým, než som vydala prvýkrát Dedičku. Vznikala v časoch, keď som sama hľadala osobu, ktorá by sa stala takým tým mojim pilierom. Rozhodnutie písať, a vlastne aj niečo skutočne napísať, prišlo v období, kedy som popri škole musela pracovať v Mc´Donalde. Vtedy som si dokázala zarobiť toľko, že som uživila samú seba nemusela som čakať, na štát ani na nikoho iného. A v jednu noc mi prišla na rozum taká zábavná myšlienka, že by som mohla začať písať. Presnejšie povedané, sledovala som jedno anime a v tom hral hlavnú rolu spisovateľ. A prišlo mi to ako dobrý nápad, ako sa vyventilovať.
Omieľam to stále dokola, ale prvé stránky z Nevyspytateľnej mrchy mám naozaj napísané na čistých papieroch, dokonca obyčajnou ceruzkou. Stále ich mám schované vo svojich cennostiach (naposledy, keď som do nich pozrela, pripadalo mi to, ako čítač hieroglyfy 🤣)
No a tak bola zrazu na svete Lea. Tá Lea, ktorú poznáte z kníh Nevyspytateľná mrcha a Nezastaviteľná mrcha. Tvrdá, neoblomná, často chladnokrvná a v neposlednom rade bezcitná. Počas svojho biedneho života a v podstate v dobe, kedy som ju začala písať, som sa naučila, že sa za bezcitnosťou často, ak nie príliš často, skrývajú tak silné city, ktoré sa pre vlastný pokoj snažíte nejakým spôsobom pochovať. A Lea Soranová, bola veľmi emocionálne založený človek, už od detstva.
„Rodina je pocit príslušnosti bez akéhokoľvek nároku na honorár.“
V Nevyspytateľnej mrche má Lea už tridsať rokov, z toho päť rokov strávila ochranou rodiny. O tejto skutočnosti členovia klanu nevedeli, pretože sa už v ranej puberte naučila pred určitými ľuďmi skrývať svoje pocity. Jedným z tých ľudí bol aj jej otec Ondrej Kapitán, inak nazývaný Ďoďo (o ňom sa viac dozviete v knihe, ktorú práve píšem s názvom Vražda, sex a sem-tam láska, a najviac v knihe Lea Soranová, ktorú mám tiež rozpísanú)
Každá pomsta je založená na emóciách. A Lea začala tie emócie v určitom bode svojho života (po Luciinej smrti) používať ako zbraň. Poháňalo ju to vpred, čo ale neznamená, že osoba akou je ona, nemôže svoje hlboko potláčané pocity nechať vyplávať na povrch. Preto mi často chodili a občasne aj chodia otázky, prečo je na jednej strane taká drsná a vyrovnaná a vzápätí rozpadnutá a prakticky emocionálne nestabilná. Opýtam sa teda ja. Už sa vám stalo, že sa vo vašom živote niečo udialo, brali ste to s nadhľadom, ale pri určitých situáciách ste popustili uzdu emóciám? Zrazu sa vám chcelo plakať, prípadne s niečím trieskať. A práve Lea taká je, naučená dokonale skrývať svoje pocity. Je to ako balón plniaci sa vodou, čím viac vody pridáte, tým sa zvyšuje riziko, že praskne. Pretože to jednoducho nevydrží. A práve jej manžel Lev Soran, je a vždy bol spúšťačom všetkých Leiných emocionálnych výbuchov a záchvatov. Oni dvaja spolu prežili veľmi veľa a to čo medzi nimi je nedokázali pochovať ani roky odlúčenia, nech sa obaja akokoľvek snažili.
Lea od svojich desiatich rokov žije s terčom na chrbte, čo sa začne vysvetľovať už spomínaných knihách, ktoré práve píšem. Prakticky bola od detstva vedená k tomu, že raz preberie otcov „podnik“ a aj napriek svojmu jasnému nesúhlasu, sa po istej udalosti rozhodla pre rázny krok. A práve to z nej stvorilo tú Leu, ktorú poznáte. Nemôžem sem napísať všetko a vysvetliť konkrétne veci, pretože by ste prišli o moment prekvapenia, práve v dielach, ktoré mám rozpracované. Avšak, môžem vás ubezpečiť, že sa toho dozviete veľa a niektoré veci vás určite aj prekvapia.
Náš život určujú tie prvé tri minúty smrti, kedy všetko dáva zmysel. V tých chvíľach si uvedomíme, že Satan nie je ten, kto za všetko môže. On je len voľba, dáva nám šialené množstvo možností. Až naše následné rozhodnutia, vytvárajú hriechy, z ktorých sa buď poučíme alebo skončíme v pekle.“
Slovak 