Mustangova dcéra – 1. kapitola

1. kapitola

* * *

 

     „Sandra, musím si robiť tie úlohy? A vôbec, na čo sa mám učiť tú hlúpu básničku, keď ju za dva dni už nebudem vedieť?“ Do detskej izby vchádza desaťročné hnedovlasé  dievča. Podíde k sestre, ktorá sedí za počítačovým stolom a pozerá do starého veľkého monitoru. Sandra si prehrabne polodlhé vlasy prefarbené na čierno a ťažkopádne si vzdychne. To by nebola ona, keby sa stále z niečoho nevykrúcala.

     „Počuj ty krpanda, láskavo sa to nauč, lebo keď príde mama z kostola a nebudeš to vedieť, bude oheň na streche! Ja ju nemienim potom počúvať.“ Otočí sa k nej, vytrhne Lenke literatúru z ruky a pozrie na básničku. „To si robíš zo mňa srandu? Nevieš sa naučiť, štyri riadky? A makaj,  neopováž za mnou prísť skôr ako to budeš vedieť!“ Sestra na Sandru zagáni a ako vždy, keď je nahnevaná, našpúli ústa a zvraští čelo. „Pozri, mám tu čokoládu, keď sa to naučíš a urobíš si úlohy, tak bude tvoja.“

Hneď ako to dopovie rozžiaria sa Lenke oči a vybehne z izby ako strela. Vždy to na ňu zaberie. Sandra sa znova otočí k monitoru a pokračuje v konverzácii s priateľkami na facebooku.

Po dlhšej chvíli ukončuje chat s Barborou a medzi tým jej stále vyhadzuje ako sa Simona snaží niečo napísať. Fíha, to bude dlhé, som zvedavá, čo tam píše, pomyslí si Sandra a s napätím očakáva, čo si prečíta. V škole mala niečo na jazyku, ale nechcela jej o tom povedať pred ostatnými.

 

Simonka Samučká Šťastná     19:11

Počuj moja, čo budeš robiť budúci týždeň cez to voľno? Mám takú ponuku a je to veľmi dobré, dosť by sme tam zarobili, ja viem, že s tým nemáš skúsenosti, ale bude sa ti to páčiť. Mám ísť na eskort na jednu loď, na týždeň, a šéfko povedal, že ťa môžem zobrať. Budú tam samí zazobanci, aspoň si zarobíme a zabavíme sa

 

     Ako číta správu a drží šálku od čaju v ruke, celý obsah jej úst končí v nanosekunde vyprsknutý do vzduchu. V poslednej chvíli sa zháčila, lebo jej počítač z roku tri by to už nerozbehal. Pre istotu číta správu ešte raz a nechce uveriť tomu, čo jej napísala. Zamyslí sa, buď ju niekto tam hore zbožňuje alebo sa chce na jej účet dosť dobre zabaviť. Dokelu! Ako vôbec vie, že nad tým rozmýšľa? Aha, jasnovidka, tie jej prihlúple jasnovidecké schopnosti. Čo by na to povedal otec? Asi by ju na mieste zabil.

     Dlhú chvíľu jej neodpovedá až sa nakoniec odhodlá niečo zo seba vypotiť.

 

Sandra Barborkina                            19:23

Prečo mi také niečo vypisuješ na face? Veď, keď to uvidí moja matka, tak ma zaklincuje do zeme a dá ma vysvätiť za mníšku. Ešte stále si myslí, že som panna. Poď von a porozprávame sa.

 

Stláča enter a žasne sama nad sebou, že je vôbec ochotná o tom rozmýšľať. Čo ochotná? Má vôbec inú možnosť? Mama to finančne nedáva a z tej posratej brigády sama veľa nemá. Je to lákavá ponuka. Až na jednu chybičku krásy…

Ani sa neopováž o tom pochybovať, Sandra, zarobíš peniaze a môžeš mame vyplatiť dlh na nájomnom. Ozýva sa jej vnútorný hlas, ktorý niekedy z duše nenávidí.  Hlavne, ak vie, že má ten hlas pravdu. Chce si predsa dokončiť školu bez nejakých stresov. A otec pri nich nie je, teda myslí svojho otca. Nevie sa s ním skontaktovať. Za toto by ho najradšej zaškrtila. Vôbec by nemusela riešiť takéto veci, keby mala na neho číslo. Určite by im poslal peniaze na účet.

 

Simonka Samučká ale Šťastná           19:25

Stretneme sa o pol deviatej pri lavičkách ok? Skôr nemôžem, musím skontrolovať brata, zas mu začína hrabať.

 

Sandra Barborkina                            19:25

Dobre, aj ja musím skontrolovať Lenu, lebo ma z nej porazí.

 

Odpíše a hneď na to vymazáva, všetky správy a históriu, aby to mama nenašla. Odkedy sa naučila používať internet, sedí za tým ako taká kvargľa a myslí si, že bohvie aká je ona herečka.

     „Už to viem.“ Lenka k nej pricupitá a podáva jej knihu. Odrecituje básničku, poukazuje hotové úlohy a načiahne ruku. Čaká, kým jej sestra dá sľúbenú sladkú odmenu. Má desať a už kšeftuje. Je ako Sandra, až na to, že nechápe po kom to má práve Lenka. Nikdy by si nepovedala, že jej taká myšlienka niekedy napadne. Obidvom im ide o peniaze. Dokonca majú aj spoločný sen. Chcú zobrať mamu na jednu krásnu a dlhú dovolenku k moru. Odkedy má ich dve, len sa o ne stará a tá jej chrbtica…

     Rýchlo sa oblečie, upraví si vlasy a pozrie sa do zrkadla. Vyzerá celkom obstojne. Berie si mobil, peňaženku a ako vždy hľadá kľúče od bytu. Ešteže nemajú hypotéku na byt. To by určite finančne nezvládali. Z tristo eur mesačne, by mali vyžiť, ale tie mamine lieky sú drahé ako sviňa.

Rúti sa dolu schodmi a ako otvára dvere do ulice stretáva sa s mamou. Helena je stredne vysoká, útla žienka, ktorá berie tak veľa liekov, že z nich schudla viac ako desať kilogramov. Kedysi to bola nádherná žena. Taká krv a mlieko a teraz? Teraz pred ňou stojí bolesťou unavená a zničená. Nechce takto vidieť vlastnú mamu. Ale ako jej má pomôcť?

     „Kam ideš?“ upiera na dcéru ten jej „znova len utekáš pohľad“. Sandra mykne plecom a odchádza bez vysvetlenia. Má mamu rada, ale doma ju to ubíja. Ona sa nesnaží žiť a ju s Lenkou to dusí. Stále len narieka nad tým ako dopadla a ako sa musí ísť pomodliť. Pri tej myšlienke jej behajú zimomriavky po chrbte.

     Veď nie je tak stará, aby musela chodiť každý deň do toho sprostého kostola a modliť sa tam. Berie to, že v Boha verí. Fajn to je akceptovateľné, ale prečo sa namiesto toho sprostého modlenia niekam nepohne? To chce zhniť zaživa? Mala by si nájsť nejakého chlapa. Komunizmus už dávno padol, tak nechápe, prečo má tie hlúpe predsudky o tom, že ju budú ľudia odsudzovať za to, že sa rozviedla a našla si niekoho normálneho. Niekedy ju z nej ide trafiť šľak. A hlavne, keď ju vidí plakať. Občas sa jej zdá, ako by mame išlo len o to, aby ju ľudia okolo ľutovali. Mala by sa pozbierať.

Dobieha k lavičkám a Simonu tam ešte nevidí. Sadne si, dá si do uší slúchadlá a púšťa pesničky. Teraz má Kali nejakú novú. Je presne o nej. Možno sa aj ona dožije toho, že namiesto sĺz uvidí na mame aj ten úsmev, ktorý sa jej dávno vytratil z tváre.

     Keď sa podarí ten eskort, tak jej zaplatí pobyt v Kováčovej. Lekár povedal, že jej to určite pomôže. Kým dohráva pesnička, vidí ako sa k nej rúti Simona.

     „Ježiš, čau. Sorry, že čakáš, ale ten môj brácho je fakt debil. Prišiel ožratý ako činka a musela som to tam po ňom upratať. Rýchlo som ho uložila do postele, aby ho foter nevidel.  Čo je?“ Vysoká blondína pozerá na Sandru, akoby umierala. To vážne vyzerá tak strašne?

     „Keď do troch týždňov nevyplatím dlh na nájomnom, tak pôjdeme na dražbu. Ani som to matke neukázala. Hneď by dostala infarkt. To by som už vážne nezvládla.“

Simona sa na Sandru usmeje a podáva jej cigaretu.

     „Nechcem, mám také nervy, že by som sa z nej akurát tak vieš čo.“

Blondína od prekvapenia nadvihne to svoje dokonalo upravené obočie a krabičku si schováva do mikiny.

     „Mám pre teba riešenie. Ale nechaj si to pre seba.“ Sandra prikývne. A preto Simona pokračuje. „Tak ako som ti písala, šéfko mi dal ponuku ísť na eskort na jednu loď. Za týždeň by sme zarobili päť tisíc, Sandra. To sa neodmieta. A plus to, čo od nich dostaneme. Pomôže to tebe aj mne. Nechcem tam ísť sama. Ja viem, že si to nikdy nerobila, ale keď si vieš s niekým zasúložiť na diskotéke, tak zvládneš aj toto. A dobre pri tom zarobíš. Nikto sa to nedozvie.“ S očakávaním pozerá na priateľku, ktorá od úžasu zabúda zavrieť ústa.

     Ona to myslí vážne. Do riti. Čo má robiť? Keď si pomyslí, že by boli na chvíľu za vodou a dokonca bude mať aj niečo navyše. 

     „Potrebuješ odpoveď hneď? “ opýta sa Sandra vyhýbavo, ale môže si dovoliť čakať na zázrak?

     „Áno, nebuď blbá. Sandruš, je to jedinečná príležitosť. A ten chalan to potrebuje dnes vedieť, aby nám mohol všetko pripraviť. Za týždeň sa odchádza.“ Simona vytvára očný nátlak na svoju priateľku.

     Sandra sa zhlboka sa nadychuje a nakoniec odpovedá, „Dobre, ale čo poviem mame?“ Vážne to povedala?  Ide? To nie je možné. Bože, čo ju ešte v tomto sprostom živote čaká?

     „Že ideme na chatu, lebo kamarátka má narodeniny. Niečo si vymyslíš. Takže mu môžem povedať, že ideme obidve?“ Simona si neodpustí naliehavý tón, vie že Sandra tie prachy potrebuje a nie vždy na eskorte chcú aj sex.

     „Čo ak sa nám tam niečo stane? Myslela si vôbec na to?“ vypadne zo Sandry.  

     „Nič sa nám tam nestane. Ide tam s nami baba, ktorá chodí pravidelne každé dva týždne a je bohatá, ako sviňa.“ Po tých slovách Simona vidí, ako sa jej priateľka upokojila.

     „Čo keď to nezvládnem?“ Kto si vlastne myslí, že sa s tými chalanmi vyspala? Za celý život spala s dvomi. Prvý bol Adrián, s ktorým chodila až jeden rok a druhý bol Roman. Odkedy má takú povesť?

     „Čo robíš drahoty? Veď ťa poznám ako svoje boty, prosím ťa, “ mávne nad ňou rukou.

     Sandra sa zamračí, vôbec ju nepozná, inak by niečo také z huby nevypustila, ale nemá inú možnosť, nesmú prísť o byt. „Dobre, idem. Čo si tam mám zobrať?“ nikdy nebola poriadne ani pri mori a nie ešte na lodi. No zbohom, je zvedavá, ako to tam dopadne. Možno dostane morskú chorobu a celú plavbu prezvracia. Poprípade ju vyhodia cez palubu. To bude ešte ten lepší prípad.

     „Letné veci, v nedeľu večer odchádzame lietadlom do Dubaja,“ odpovie jej spontánne Simona.

Sandra na ňu vypliešťa oči. Do Dubaja? Ešteže si dala urobiť pas. Minulý rok išli zo školy do Talianska, a aj keď ho nepotrebovala, tak si ho dala urobiť. S Barborou chceli ísť na dovolenku a z brigády si ho mohla zaplatiť. Nakoniec aj tak nikam nešli, pretože všetko čo zarobila, dala mame. Teraz ho aspoň využije.

     Simona hodí na zem ohorok od cigarety a zadusí ho botaskou. „Dobre, idem, lebo sa brácho zadusí vlastnými zvratkami.“

Sandra tam dlhšiu dobu sedí. Nechce sa jej ísť domov. Znova si dá do uší slúchadla a vykračuje smerom k ihrisku. Chalani by tam mali ešte hrať futbal. V ušiach jej vyhráva nejaký mix letnej hudby a stále rozmýšľa nad tým, čo sa chystá urobiť. Má z toho zmiešané pocity. Jedna strana je strašne zvedavá a túži po dobrodružstve a tá druhá sa drží vzadu a snaží sa tú prvú presviedčať o tom, že to nie je dobrý nápad. Ale niečo jej hovorí, že to je to čo potrebuje, aby som sa naštartovala. Musí ísť ďalej. Musí sa pohnúť z miesta. Nemôže len tak preskakovať z jednej nohy na druhú a čakať, kedy ju príde niekto zachrániť. Musí sa postaviť na štart a ísť. Kým to ešte ide. Anglicky vie celkom obstojne, inak by nemohla byť na výške. Ani v podstate nevie, či chce robiť sociálnu prácu. Prečo tam teda išla? Vôbec ju to nebaví. Ale mama bude šťastná, ak bude mať titulovanú dcéru. Sranda, všetci sa vláčia za titulmi a nakoniec sú im aj tak prd platné.

Share on facebook
Share on twitter
Share on whatsapp
Share on email
Vaše hodnotenie
5/5