Lea Soranová – 2. kapitola

Lea Soranová - Gabrielle Bernátová

* * * 

Prebúdza sa na Lucinkin krik. Ledva rozlepí oči a už ju aj malá ťahá na chodbu. „Leu ide!“ oznámi natešene. 

„Ukáž, musím ťa očesať, pozri ako vyzeráš, strapatá nemôžeš ísť von. Okrem toho Lev prišiel za tebou, tak si ho uži, ja mám veľa učenia,“ snaží sa jemne vyhnúť kontaktu s ním. Celý týždeň ju vozí do školy a zo školy, našťastie Karin chodí s nimi. Za celý čas sa na neho ani len nepozrela. Nemal to hovoriť ocinovi. Napriek tomu sa každý deň teší, že môže byť v jeho blízkosti. Od toho dňa… Aspoň niečo si nechal pre seba. Udalosť, ktorá sa stala pred pár mesiacmi jej dáva dôvod bezpodmienečne mu dôverovať.  

„Ahoj, už sa so mnou bavíš?“ premeria si Leu vyzúvajúci sa Lev. Nečakal, že len čo vstúpi dnu bude si môcť prezrieť jej dokonalé nohy. Dva týždne s ním neprehovorila jedno jediné slovo.  

„Máš potrebu so mnou komunikovať? Očešem Luciu a môžeš si ju zobrať, ja von nejdem, musím sa učiť.“ Obíde ho a otvára dvere do kúpeľne neuvedomujúc si pohľad, ktorý spočíva na jej tele.  

„Luci, poď sem, urobíme copíky a pôjdeš s bratríčkom von!“  

Lein tón Levovi len napovedá, že je ešte stále urazená. No aspoň rozpráva. Poposunie sestru do kúpeľne. „Lucinka, že chceme, aby Lea išla s nami? Pôjdeme na zmrzlinku a kúpime aj jej. Lea sa ešte stále na mňa hnevá, ale s tebou určite pôjde.“  

„Vydieraš ma?“ zazrie po ňom, no následne na to si všíma jeho pohľad. V sekunde berie do rúk uterák a omotáva si ho okolo pása. Tvár jej zahaľuje rumenec. Úplne jej vypadlo z hlavy, že nemá na sebe tepláky. Naozaj ju uvidel len v tých trápnych jahôdkových nohavičkách?  

Lev sa uškrnie a prechádza do obývačky. To dievčisko si ani len neuvedomuje aké je nádherné. Jediné čo ho drží na uzde, je jej vek. No po maximálne trápnom rozhovore s jej fotríkom si nie je až taký istý, či v tomto hrá vek rolu. Napriek tomu sa drží, aby sa jej ani len nedotkol. Tá trápna dohoda medzi ich fotrovcami prekročila všetky medze. Je mu jedno čo bude s ním samým, ale prečo do toho zakomponovali Leu? Vôbec sa mu nepozdávajú pohnútky Ondreja Kapitána, prakticky urobil z vlastnej dcéry tovar. Muselo mu totálne prepnúť. Našťastie Monika nie je s tým jeho plánom stotožnená. Sám Leu nebude nútiť do ničoho, čo by nechcela, aj keď nepopiera, že mu k nej myšlienky blúdia čím ďalej tým častejšie. Ako to má zastaviť, keď sa vždy pred ním producíruje akoby to sama chcela? Je z toho na prášky. Štrnásťročné decko. Prekusnúť poznanie tohto typu je náročné. Zo začiatku si myslel, že mu preskakuje, alebo že je pedofil. Akonáhle však pozrie na to dievčisko uvedomuje si, že už nie je len decko, ale dospievajúca a nadmieru inteligentná ženská. Nie každá má v hlave, to čo ona. Možno to je aj tým, čo sa odohralo v parku. Od toho dňa jednoducho na ňu pozerá inak. Nemôže si pomôcť.  

 

„Utekaj za Levom, ja sa oblečiem,“ poštuchne Lea Lucinku a rýchlosťou blesku prebehne do izby. Červeň z líc jej pomaly ustupuje, avšak v hlave jej zostáva obraz Levovho zvláštneho pohľadu. V poslednej dobe sa to deje často. Akoby si vedel vytipovať, kedy je vyzlečená. Počuje klopanie.  

„Áno?“ dvere sa pomaly otvárajú. 

„Môžem?“ opýta sa Lev. 

„Áno, kde je Lucka?“ snaží sa nepozerať na neho.  

„Hrá sa, neboj, potrebujem sa s tebou porozprávať.“  

Vchádza dnu vo chvíli, keď si Lea prevlieka tričko cez hlavu, takže je nadmieru potešený pohľadom na jej vyvinuté prednosti.  

„O čom? Nevidel si toho dnes dosť? Bonzuješ, špehuješ ma, a vedieš s tatinom dosť divné rozhovory, samozrejme o mne, je ešte niečo, čo neviem?“ neodoprie si uštipačný tón. Prečo jej to robia? Prečo ich oboch chcú nútiť do niečoho, čo je prakticky nereálne? 

„Lea! Prestaň, dobre? Mal som o teba strach, nestačil ten hajzel v parku? Keby som ti nebol za pätami, tak ťa tam znásilní. A Sosi? Sama poznáš ako pracuje, neserie sa s nikým, keby ťa dostal do pazúrov Ondrej s Monikou by zošaleli, to nehovorím o sebe.“ 

„Tebe by som asi veľmi nechýbala, ideme?“ odvrkne a prechádza popri ňom do obývačky, do náručia si berie Luciu.  

„Dosť málo ma poznáš, aby si vedela, či by si mi chýbala,“ oprie sa o zárubňu dverí a keď Lea prechádza okolo neho, berie si Luciu k sebe.  

„Myslím si, že viem o tebe viac než by si chcel a ani otcovo rozhodnutie tento fakt nezmení. On ma možno berie ako malé decko a možno sa tak aj správam, ale oči zatiaľ mám. Len nechcem, aby si sa nútil k niečomu, čo sám nechceš. Otec vie byť občas, čo občas, viac ako občas nepríjemný, ak chce dosiahnuť svoje.“ Uzavrie túto tému a vychádza z bytu. Sama nechápe ako mu to vôbec dokázala povedať s takým pokojom.  

 

* * * 

  1. február 1995

 

„Môžem ísť na tú diskotéku?“ pribehne Lea k otcovi. 

Ondrej dvíha pohľad od novín.  

„V tomto?“ premeria si dcéru. Už teraz ľutuje Leva, stačí aby sa trochu zohla a… asi by jej nemal dovoliť mini károvanú sukňu a výstrih do neznáma. Sociálka by ho mohla zožrať za živa. To nehovorí o manželke, ktorá ho v poslednej dobe dáva inak do laty. Ani sa nemôže priznať, že sa z času na čas bojí vlastnej ženy. 

Z kúpeľne vychádza Monika a šokovane hľadí na svoju konečne pätnásťročnú dcéru. Podobne sa obliekla ona sama v jej rokoch. Keď si spomenie ako len chcela zapôsobiť na svojho manžela. Išlo ju rozšklbnúť od tej jeho zdržanlivosti. Dnes ju trhá od nervov. Dúfa, že Lev dá na jej princezničku pozor.  

„Odkiaľ máš tie veci, dúfam, že nie od Karin,“ hádže na gauč uterák a postaví sa k manželovi.  

„Ale mami! Čo sa vám zas nepáči, preboha, sľúbili ste mi, že na narodeniny môžem ísť na diskotéku. Robíte ako toto. Idem k nám do Havany, som vaša dcéra, nikto sa ma nedotkne už len preto, aby ste im tam nezakázali vstup. Uvedomujete si vy dvaja, že ste horší ako antikoncepia?“ snaží sa obrániť neobrániteľné. Prekríži si ruky pod prsiami a nekompromisne zazerá po rodičoch.  

„Odkiaľ ty vieš, čo je antikoncepcia?“ opýta sa Ondrej. To už stihli s Levom spolu spať? Mal toľko rečí, ako sa jej nechytí… potláča úsmev. Nakoniec ide všetko podľa jeho predstáv a ani Monika na tom nič nezmení.   

„Ozaj sa pýtaš tato? Vy dvaja ste sa nerozprávali o tom, aby som išla tomu kuchačovi, čo mi pchal prst do zadku, aby ma akože skontroloval a obchytkával ma? Skoro som tam umrela, mám traumu do konca života,“ urazene si sadne za stôl.  

Otec sa zasmeje, „Príde deň, kedy to za traumu považovať nebudeš.“ O tom ho žena zabudla informovať, takže Lev drží svoje slovo? Niečo mu na tom nesedí. Tak či onak, urobia ako im prikáže.  

„Veď to nebolo také hrozné, miláčik, ja na prehliadky gynekológovi chodím každý rok a som tu, musel ťa predsa skontrolovať a tú antikoncepciu som ti dala predpísať kvôli tomu, aby sa ti upravil cyklus. Uvidíš, že už nebudeš mať také bolesti.“ Vysvetľuje matka a zazerá po manželovi, nemusel by pred ňou rozprávať takým tónom. Vytáča ju, tým jeho nekompromisný postojom ohľadom dodržania tej šialenej dohody.   

„Už si s niekým stihla sexovať?“ opýta sa Ondrej len tak medzi rečou, manželka ho kopne do nohy a dcéra sa červená až za ušami. „Dobre, ale zober si tú dlhú bundu, nech po ceste neprechladneš, je február a začína snežiť. Okrem toho si sa pokojne mohla obliecť aj v Havane. Lev je na ceste, bude tam ako tvoja ochranka.“ Stretáva sa s dcériným nesúhlasným pohľadom.  

„Si robíš srandu? Prečo zase Lev? Nemôže na mňa dávať pozor Juro alebo Hugo alebo…“ 

„Povedal som,“ z peňaženky vyťahuje peniaze a na stôl jej položí sto korún. Cíti na sebe manželkin nevraživý pohľad. Sú spolu tak dlho, že sa vlastne nemusia ani rozprávať, obaja vedia, čo si ten druhý myslí. Je to jedna z výhod, keď sa nechcú hádať pred deťmi. Teda len pred Leou, keďže sa im Monika vydala a býva sama s Igorom.  

„Mám nárok na toľko? Čo si mám ísť kúpiť pančuchy?“ zas na ňu zavesil Leva. On to s tým sobášom myslí asi naozaj vážne. Niekedy by mu najradšej nachrachľovala do ksichtu. Stále si myslí, že ich vtedy nepočula. Nanešťastie prestáva chápať samu seba, na jednej strane chce byť od Leva čo najďalej, aby ho otec netlačil do niečoho čo nechce a na druhej strane je jej smutno, keď s ním nie je. Najhoršie na tom je, že sa nemá s kým porozprávať. Karin by hneď všetko roztrúbila. Naposledy dala Levovi skoro pusu na pusu, no nakoniec mu dala na líce. Ako sa teraz na neho pozrie? Cíti sa v jeho blízkosti trápne. Rýchlo berie peniaze a skôr ako vchádza do izby vytáča domáce číslo Karininých rodičov. Slúchadlo potiahne do svojej izby, nanešťastie môže len privrieť.  

„Áno?“ 

„Dobrý tu je Lea, je Karin ešte doma?“  

„Počkaj Leuš, dám ti ju,“ následne počuje ako Karinina mama volá na svoju dcéru.  

„Tak čo ideš?“ opýta sa zhurta kamarátka.  

„Ale Lev musí byť zasa pri mne, Karin ja toto nedám, vieš ako vyzerám v tých veciach? A tie štekle si neobujem. Radšej si dám svoje kanady.“ Sadne si na zem a oprie sa o privreté dvere.  

„Ti hrabe? Budeš vyzerať ako retardovaná. Prestaň a pekne si to obleč a obuj, Lev bude v riti z teba.“ 

„Karin, prečo si všetci myslíte, že…“ 

„Lebo to všetci vidia, ty krava, za hoďku sa vidíme, tak sa priprav na sexi tanec.“  

Len čo rozdrapí dvere stojí rovno pred Levom. Podmienený reflex ju núti preglgnúť a urobiť krok vzad.  

„Že ideme na diskotéku?“ podpichne, ale pohľad mu okamžite skĺzne po jej tele. Zhlboka sa nadýchne. Ak toto ustojí, tak to dá úplne.  

„Bohužial, nemám inú možnosť ako ísť s tebou, inak ma tato nepustí. Raz zistím akú dohodu to medzi sebou máte a potom ťa nakopem do rozkroku!“ vráti naspäť slúchadlo od pevnej linky a treskne mu dvermi pred očami. Rýchlo si obúva topánky na vysokom opätku.  

„Mami, oci idem, keby som sa nevrátila hľadajte ma niekde v jarku!“ oznámi a chce zmiznúť skôr než ju uvidia v tých štekloch.  

„Princezná, ukáž sa nám, chcem ťa vidieť ešte predtým než ťa stihne niekto poškodiť!“ Ondrej hodí tajomný pohľad na Leva, ktorému zrejme konverzácia tohto typu nie je po chuti.  

„Dosť chabí pokus o vtip, idem si len zatancovať,“ príde za rodičmi do kuchyne.  

„Si… chcela som povedať krásna, ale nie je trochu priveľa? V tých botách nebudeš vedieť ani tancovať, ukáž, dám ti svoje, lebo sa nám zabiješ skôr než tam vôbec prídeš,“ doberá si dcéru Monika a prechádza do chodby vyťahujúc jej svoje pohodlné topánky na platforme. „V tomto budeš mať pevnejšiu nohu, ver mi,“ žmurkne na dcéru a potiahne ju do kúpeľne.  

„Si v poriadku, kuriatko moje?“ upraví jej vlasy a čaká na odpoveď.  

„Som, len, ja neviem, prečo musí byť Lev nonstop so mnou, je to trápne,“ zverí sa mame.  

„Tebe sa Lev páči, však?“ odpovede sa jej nedostane. „Ach zlatko, to je úplne normálne, Lev je dospelý muž a chráni ťa na každom kroku, ver mi, že ani ty nie si jemu ľahostajná. Len ešte potrebuješ na isté veci čas. Oco si ťa iba doberá, ale má o teba strach, vždy keď si sama, dostaneš sa do nejakých problémov a táto doba nie je zrovna najjednoduchšia. Ale to ti vysvetľovať nemusím. Mala som rovnako ak ty, keď som sa dala dokopy s tvojim otcom. Išla som vyletieť z kože, lebo mi behal stále za zadkom a vidíš, máme dve krásne dcéry, ktoré nadovšetko milujeme. Teraz sa mi ukáž.“ Prehliadne si dcéru a neodoprie si úsmev. Je nádherná.  

„Ďakujem za boty, v tomto sa mi lepšie stojí, Karin len vymýšľa kraviny.“ 

„Tak to by nebola naša Karin, dávaj si na seba pozor a teraz choď.“ 

Lev ju už čaká pri výťahu a nemôže prestať myslieť na tú super minikrátku sukňu čo si na seba navliekla.  

„Môžeme ísť?“ podáva Lee ruku a ona ju prijíma.  

Jeho ruka je teplá a príjemne jemná.  

„Ďakujem, že si s tým súhlasil, dúfam, že ťa otec k tomu neprinútil,“ konštatuje.  

„Neboj, nie som z tých, čo poslúchajú na slovo, takže toto nie je môj prípad. Budem rád, keď sa zabavíš bez ujmy na zdraví, budem na teba dávať pozor.“ Pohladí ju po líci a otvára voľnou rukou dvere na výťahu.  

O pár minút vystupujú pred Havanou, kde ich už čaká celá partia kamarátov na čele s Karin.  

„Bože, ty vyzeráš brutálne,“ začne vykrikovať kamarátka.  

„Dobre, upokoj sa, mama mi dala svoje boty, v tých tvojich by ma musel Lev nosiť na rukách,“ snaží sa vopchať do kabelky kľúče od bytu.  

„Ako vieš, že v tom nebol zámer?“  

Lea bundu nechala v aute, nanešťastie jej kľúče padnú na zem, a Lev je svedkom jej poloodhaleného zadku.  

„O, ou,“ zadrie Karin.  

Lea sa dá do vzpriamenej polohy a nechápavo pozerá na priateľku.  

„Čo je?“  

„Práve Lev uvidel polku tvojho zadku,“ zasmeje sa.  

„Kým mi nepchá prst do zadku,“ poznamená Lea.  

„Prestaň, veď aj mne prvýkrát pchal do zadku, myslela som, že tam skolabujem. Ale čo mi ženy neprežijeme, inak rozhodla som sa, že po gympli idem za gynekologičku, potom ťa už budem vyšetrovať len ja.“ Potiahne kamarátku dovnútra a rovno na parket.  

Lea nestíha ani zareagovať, preto sa radšej púšťa do tancovania.  

 

* * * 

Monika zaviera dvere s úsmevom na tvári. Ako krásne sa jej dcéra červenala.  

„Už zmizli?“ opýta sa Ondrej od kuchynského stola.  

„Áno, zmizli, zlato, toto musí skončiť, ublíži to našej dcére…“  

Prichádza do kuchyne a jej manžel už stojí na nohách. V sekunde ju chytí okolo pása a pritlačí ku kuchynskej linke.  

„Čo jej ublíži?“ priloží pery na jej krk a jemne ju láska.  

„Táto vec s Levom, ona nie je ja… ach,“ podlomia sa jej kolená.  

„Ty si nebola o nič staršia, keď som ťa pripravil o tvoje vienko,“ doberá si manželku a rukami jej blúdi po celom tele. „Neboj sa o ňu, je v nej viac, než si mi dvaja vieme predstaviť, niekto to po nás bude musieť zdediť a dobre vieš, že Monika je strachoprd po tebe, nechaj Leva, nech si ju vychová.“ Prisaje sa jej na pery.  

„Nehovor tak o našej dcére, nie je to fér voči Lee, má právo vybrať si…“ nedokáže dokončiť vetu, práve jej manžel zablúdil rukou pod župan.  

„To neznamená, že si nemôže vybrať Leva. Sama vidíš, čo sa medzi nimi deje. A to sa nemusíš vôbec snažiť. Teraz mi dovoľ vychutnať si toto krásne telo. Ako to robíš, že si stále taká nádherná, sme spolu dvadvaťpäť rokov a stále to je rovnaké. Ostatné sú rozkysnuté paničky a ty. Bože, ty si moja celoživotná bohyňa,“ veľkými rukami si nasmeruje jej tvár k svojej. V očiach svojej ženy vidí obavy.  

„Milujem ťa, milujem naše dcéry, ale ony sa musia naučiť predrať, Monika je možno celá po neviem kom, ale Lea je naša, je komplet po nás dvoch. Musíme ju zoceliť, ver mi, že viem čo robím. Okrem toho nezabúdaj, že prvého apríla má Lev nástup. Rok sa tu neohreje, takže počestnosť tvojej dcérky je v bezpečí.“  

„Na to ju musíme pripraviť, je na neho naviazaná a Lucia tiež, mala by som zavolať Monike, ako sa Lucka má, prečo si vlastne chcel, aby k nej išla na prázdniny?“ vymaní sa z jeho objatia a prechádza do spálne.  

„Pretože ešte nechcem byť dedo, to je po prvé a po druhé sa zbaľ, beriem ťa trochu na výlet. Nech si užijeme aj my,“ postaví sa medzi dvere a zoširoka sa usmeje.  

 

* * * 

Lev s priateľmi prechádza do svojej časti diskotéky, odkiaľ má najlepší výhľad na tú nezbednú ženskú. Rozkrok má už navretý na prasknutie, ale nedotkne sa jej, kým s tým nebude aspoň nejako stotožnená. A nie je si istý ani tým, či už prekonala ten incident z pred roka. A čo by to teraz vyriešilo? V apríli odchádza. Nechce, aby bola sklamaná a nešťastná. Rok je dlhá doba a za ten čas sa môže stať hocičo, možno si nájde niekoho v jej veku. 

„Sa vyvinula,“ buchne ho pleca Viktor Sekera, čím ho preberá z myšlienok.  

„Mi vyprávaj, je to čím ďalej tým horšie udržať sa na uzde,“ odpovie mu Lev pozorujúc ladné pohyby svojej možno budúcej milenky.  

„Ale už má pätnásť a prakticky si dostal povolenie aj od jej fotra, tak čo sa toľko okúnaš?“ 

„Má pravdu, tie iskričky v jej očiach, keď sa na teba kukne, vidíme asi všetci, nie chalani?“ pridá sa do debaty Juraj.  

„Jednou vecou sú iskričky a druhou, či je na niečo také pripravená, a ty nezabúdaj, že v apríly odchádzame, takže aj toto hrá rolu,“ odpovie Lev.  

„Skôr si myslím, že jej najväčší problém v živote bude, že je dcérou svojho otca. Monika je iná ako ona, vydala sa a žije si svoj život, ale Lea reálne vníma situáciu okolo a napriek tomu, ako sa jej rodičia snažia vštepiť, že len podnikajú v nehnuteľnostiach, ona vie, že jej klamú. Ktorá pätnásť ročná sa vie tak mlátiť ako Leuša? Zázrak, že si dnes na seba neobula kanady, šak keď niekomu jebne do rozkroku, nezatrtká si do konca života. Nečudoval by som sa, keby na osemnástku dostala od fotra búchačku. Už teraz je nekorunovanou kráľovnou jeho impéria,“ rozhovorí sa Hugo.  

„Ani mi to nehovor, fakt mám strach, aby jej niekto neublížil. Ona je tak tvrdohlavá, vrhne sa do každej bitky, snaží sa každému pomôcť, akoby si neuvedomovala, že tým ohrozuje seba,“ pokračuje v konverzácii Lev a potiahne si z cigarety.  

Pribieha k nemu jeden z ochrankárov. „Lev, máš telefón, volá šéfinko.“ 

„Dajte na ňu pozor, dúfam, že zadrie, aby som ju doviezol domov.“ Odpája sa od skupinky a prechádza do miestnosti s telefónom.  

„Áno?“ 

„Ako sa jej darí?“ pýta sa Ondrej. 

„Tancuje, deje sa niečo?“  

„Nie, ale beriem Moniku preč, prídeme až zajtra poobede, tak mi daj na ňu pozor. Dôverujem ti Lev, poriadne mi stráž moju princeznú.“ Položí.  

 

„Tak, čo idete domov?“ podripne Boris, len čo sa Lev vráti.  

„Nie!“  

„Nemôžeš nám povedať?“ Juraj po Levovi zazrie.  

„Že ide zo ženou preč, tak mám na Leu dávať poriadny pozor,“ presne vie aké hlášky budú nasledovať. „Odpustite si reči, že mi nechal voľné teritórium, jasné?“  

„No dobre, sme ticho, ale ty sa zrejme odtiaľto nepohneš, takže sorry bratku, ale ja si neodpustím taneček s Leuškou,“ kým stíha Lev zareagovať je Viktor na parkete a potiahne si ju k sebe.  

 

„Viktor? Ty vieš aj tancovať?“  

„Niekto ťa musí vyskrúcať, keď ten suchár len na teba kuká,“ chytí ju okolo pása. 

„To nie je ani vtipné, čo sa deje? Išiel telefonovať a zostal nejaký bez nálady.“  

„Všímavé kuriatko! Tvoji fotrovci odišli preč a že sa vrátia až zajtra. Má nad tebou držať ochrannú ruku, a ešte k tomu…“ tvári sa tajomne.  

„A k tomu?“ usmeje sa.  

„Raz pochopíš. Ale keď sa budeš hýbať ako drevo, nikdy ho neprinútiš, aby sem prišiel. Čo keby si sa začala trochu vlniť, ukážeme mu ako sa to robí,“ žmurkne na Leu a pritiahne si ju k sebe. Ona sa neubráni smiechu. No je jej trápne, Viktor je silný, vytrénovaný chlap. Je o niečo starší ako Lev, ale nevie presne o koľko. Cíti sa pri ňom smiešne.  

„Čo to robíš? Lev je ako môj brat,“ dovolí mu, aby ju vyzvŕtal.  

„Presviedčaj sa o čom chceš, teraz ťa otočím a pozri sa nenápadne jeho smerom, má navretú žilu na čele.“  

V sekunde je Lea otočená, tak aby mohla vidieť strnutého Leva.  

„A čo mám robiť? Viktor, robíš si zo mňa srandu, ale ja som nikdy…“ pozrie do zeme. Nemala mu to povedať. 

Priloží si prsty k jej brade a dvihne si jej oči do svojich. „To všetci vieme ty tela, za to sa nemusíš hanbiť, to je ten dôvod, prečo ťa ten idiot tak chráni a neopováži sa ťa chytiť. Potrebuje vidieť, že si na niečo také pripravená, ale to nevyriešiš svojimi sprostosťami na ulici. V kuse si v nejakých sračkách, potom sa nečuduj, že ťa stále berú ako retardované decko.“  

„Prečo mi to hovoríš?“ prestáva tancovať a pohľadom si pýta odpoveď.  

„Pretože raz budeš Lea Soranová, si niekto, koho Lev pri sebe potrebuje mať, z nejakého dôvodu to vedia všetci okolo vás, len vy dvaja sa správate ako by to tak nemalo byť, ale ono bude. Baby v tvojom veku sú ešte skutočné decká, hrajúce sa viac menej z bábikami, ale ja som tam pred piatimi rokmi bol Lea, videl som to čo ty, videl som aj to, čoho si bola v tak vypätej situácii schopná a nebolo mi všetko jedno,“ jej šokovaný pohľad mu napovedá toho veľa, pritiahne si ju k sebe, „pozri, nikomu som o tom nepovedal a nikdy nepoviem, to je tá „vec“, ktorá ťa tak zmenila. Dospela si skôr než si mala, tak to už konečne prijmi. Idem si ja zapáliť a dávaj si na seba pozor,“ dáva jej bozk na líce a odchádza z parketu. Už teraz väčšina ľudí z ich partie vie, že Lea bude hlava rodiny, či s Levom alebo bez Leva. Len mu je trochu ľúto, že jej Kapitán nedal viac času. Tak, či tak by ju chránili a budú chrániť.  

 

Pozerá na odchádzajúceho priateľa, následne pozrie na rozhovorom zaujatého Leva. Všetko okolo nej zrazu zastalo. Možno má Viktor pravdu, ako ju má brať niekto vážne a rešpektovať jej slová, keď sa stále správa ako malé decko? Prečo len nemôže mať bezstarostný život svojich rovesníčok? Najradšej by sa za Levom znova rozbehla a vyplakala sa mu do hrude, ale je to možné? Celý ten nátlak zo všetkých strán… ubíja ju to.  

V sekunde si ju k sebe zvrtne neznámy chalan, práve vo chvíli, ako sa na ňu pozrie Lev. Zacíti na svojom zadku ruku neznámeho, až v tom momente ho začína poriadne registrovať. Polodlhé blond vlasy má mierne mastné a na tvár mu zdobí zbytok akné z pubertálnych čias. Oblečený v havajskej košeli a rifliach sa ju snaží zaujať, ale pach z jeho úst ju núti sa odtiahnuť.  

„Čajočka, tá sukienka ti sekne. Trošičku si ťa vyskrúcam,“ nalepí sa na ňu a jeho ruky ďalej blúdia po jej tele. 

„Tak dodržuj určitý odstup, lebo vykrútim ja teba!“ vôbec sa jej nepáči, ako s ňou zaobchádza. Nemá rada cudzích mužov. S chalanmi s ich partie je to iné, im verí. Nie sú jej pochuti jeho ruky na jej zadku ani pohľad, ktorým sa ju snaží dostať.  

Nemá na sebe kanady, inak by bol skopaný na zemi. Nechce pokaziť Karin zábavu. Hodí prosebné oči na ignorujúceho Leva. Viktor má pravdu, musí sa začať správať ako dospelá a bitky jej k tomu nepomôžu, ale ako to má vyriešiť? 

„Zlatíčko, neboj, dám ti niečo na povzbudenie,“ znova si ju k sebe pritiahne, z vačku rifieľ vyťahuje malé priehľadné vrecko s bielym práškom a snaží sa Lee prisať na krk.  

„Pusti ma ty parchant!“ neovládne sa, drží ju okolo pása príliš silno a ona má na sebe len tú sprostú sukňu. Nechce, aby sa jej chytal. Nemôže sa jej chytať. Nenávidí to. Už raz to zažila, nechce to prežívať znova. Nemôže dovoliť… srdce jej od strachu bije o život a mozog prestáva fungovať, strach jej úplne zahmlieva úsudok.   

„Neboj, budem k tebe nežný.“  

„Holý kokot budeš!“ v tej sekunde je zasiahnutý jej kolenom do rozkroku. Od bolesti ju chytí silno za rameno a sáčok mu padá na zem. Lea stojí ako obarená na mieste. Nedokáže sa pohnúť. Nejde to, on sa  jej chytal, chcel jej dať drogy a… a…  

V okamihu pred ňou stojí Lev a niečo jej hovorí, ale nevníma. Znova je tu ten výpadok, nič nepočuje, vlastne nechce nič počuť. Dostáva sa do rovnakého šoku ako vtedy… 

Hudba utícha, Lea pozerá na Leva mlátiaceho neznámeho chlapa. Preberie ju až prasknutie kosti. Práve mu zúriaci Lev zlomil nohu, prestáva sa ovládať a bez rozmyslu mláti dotyčného, kým ho od neho neodtrhne Juraj s Hugom.  

V tú ranu sa Lea postaví pred Leva. Chce sa jej plakať, hodiť sa mu okolo krku a dovoliť mu, aby ju odviedol. Ovládne sa. Začne si šúchať ramená  a vyplašene pozrie na vytočeného Leva.  

„On… on… sa… ma… chytal, a… má tu drogy,“ v sekunde zaborí hlavu do Levovej hrude a snaží sa skryť pred zrakmi všetkých, ktorí na ňu pozerajú.  

Neznámeho už držia v pazúroch Juraj s Viktorom.  

„My sa o neho postaráme. Hugo ty zober domov Karin a Lev…“ 

„Ja viem čo mám robiť Viktor! Keď tak potom príďte k Lee. Budem u nej a nech sa mi už nikdy neukáže na očiach, inak ho zabijem! Zavri ho!“ zrúkne Lev a Boris vie, čo má robiť.  

„Už len ty…“ 

Lev mu v sekunde mieri zbraňou na čelo. „Ešte nejaké pripomienky? Jediný kto sa môže princezny chytiť, som ja a tí, ktorým to sama dovolí. Jasné!?“ rozpráva hrubým hlasom a tak, aby to počul každý v miestnosti. Leu má prilepenú na hrudi a voľnou rukou ju objíma. Musí byť totálne vyplašená.  

„Odpracte ho!“ skryje zbraň a zameria sa na roztrasenú Leu. „Poď zoberiem ťa domov, tam sa porozprávame.“ 

„Mu… musím sa vyumývať. On… bože…“ rozpráva mu do hrude a snaží sa neplakať. Zrazu sa ocitne v Levovom náručí a plač sa spustí aj sám. Ovinie si ruky okolo jeho hrude a prstami sa mu zakvačí do mikiny. 

Bez slov ju odnesie do auta a celou cestou je ticho.  

Len čo vojdú do bytu, Lea zo seba strháva všetko šatstvo, vôbec nerieši, že ju Lev vidí nahú, vbehne do kúpeľne rýchlo na seba púšťa vodu zo sprchy. Chce jej nechať priestor, tak odchádza do obývačky, no po pol hodine mu to nedá a ide ju radšej pozrieť. Otvára dvere a vidí ju sedieť v klbku. 

„Lea,“ pomaly k nej pristúpi. 

„Chytal sa ma, Lev on sa ma chytal! Strašne som sa ho zľakla a keď mi ukázal tie drogy…“ dvíha k nemu opuchnuté oči od plaču. „Vždy urobím nejakú sprostosť… Viktor mal pravdu…“ 

„Neurobila si nič zlé, jasné? A vylez už z tej vane, zmrzneš.“ Podáva jej uterák.  

„Nie, kým zo seba nezmyjem všetko to svinstvo, pôjde to vôbec dole?“ Hlavu skloní ku kolenám.  

„Fajn, tak idem k tebe a nevylezieme, kým nebudeš chcieť, ale keď zmrznem bude to na teba,“ podpichne a začne sa vyzliekať. Čo jej zas nakecal Viktor? Zajebe ho do zeme. Ten idiot sa furt potrebuje srať do jeho života.  

Lea na neho pozrie vo chvíli, keď má na sebe už len boxerky. Zahľadí sa na seba a uvedomí si, že je nahá. Lev ju videl nahú… ešte viac k sebe pritisne nohy.  

„Nehanbi sa, si krásna. Aj ja sa vyzlečiem,“ jej šokovaný výraz hovorí za všetko, ale neodváži sa povedať pol slova. Zavrie oči.  

„Trochu sa posuň, sadnem si za teba, ok? A nelakaj sa. Ja ti neublížim.“ 

Lea sa posunie a Lev si sadne za ňu, presne tak ako jej sľúbil.  

„Strašne som sa zľakla, ja ani neviem, ale pochytila ma panika a…“ rozhovorí sa potichu.  

Posunie sa ešte viac dopredu a zapchá vaňu, naleje im do vody penu do kúpeľa a prepne sprchu na normál. Neposunie sa však k Levovi, čo ak sa ho dotkne? Nevie, čo má čakať.  

„Neposunieš sa ku mne? Lea prisahám, že ti neublížim a nechytím sa ťa, kým mi to sama nedovolíš,“ čaká na jej reakciu. Veľmi pomaly sa posúva priamo k jeho rozkroku.  

„Ešte som nikomu ani pusu nedala, ale som vo vani s nahým chlapom? Cítim sa divne,“ zdôverí sa mu, napriek červeni, ktorá sa jej zbiera v lícach, je on prvý človek, ktorému je ochotná vždy všetko povedať. Odkedy si pamätá, bola na ňom zavesená. A pred štyrmi rokmi, keď umrela jeho a Luckina mamina sa to len prehĺbilo.   

„Bojíš sa ma?“ Lev si berie do ruky hubku a opatrne jej oblieva chrbát teplou vodou.  

„Nie.“  

„Tak v takom prípade sa pokojne môžeš o mňa oprieť a trochu si pokecáme, napríklad o tom, prečo si odo mňa posledné mesiace dodržiavaš odstup.“ 

Lea preglgne, opatrne sa chrbtom oprie o jeho hruď, prekríži ruky a dlane si priloží na prsia. Zrazu jej telo obleje pocit neskutočného bezpečia. Najradšej by sa schúlila do klbka a nechala ho, aby ju stískal. 

„Počula som ocina ako sa háda s mamou o nejakej dohode medzi nimi a tvojim otcom. Že sa musíme vziať, ja nechcem, aby ťa nútili do niečoho, čo nechceš, nie je to fér,“ povie tak potichu, že ledva jej slová zachytáva.  

Lev si natočí jej hlavu k sebe a pobozká ju na líce.  

„Toto ti stále behá hlavou? Princezná, nikdy by ma nikto neprinútil do niečoho, čo by som sám nechcel. Je mi jedno, na čom sa tí dvaja dohodli, nemáš ďaleko od dospelosti a môžeš si vybrať akým smerom sa bude uberať tvoj život. Tak už sa nad tým netráp. Okrem toho, v apríly odchádzam na rok preč… chcel som ti to povedať sám…“ 

„Čo?“ v sekunde sa Lea vo vani zvrtne, priloží si ruky na stehná a priam so slzami v očiach pozerá na svoje záchranné lano. Nereaguje ani na Levom priam zhrozený pohľad a rastúci rozkrok.  

„Musím ísť na povinnú vojenčinu, keďže som v januári ukončil semester a prerušil školu, musím tam ísť. Lahni si naspäť, ale opatrne,“ zvrtne ju do pôvodnej polohy a snaží sa predýchať ten výhľad.  

„Ale…“ zrazu pocíti ako jej pulzuje na chrbte Levov rozkrok.  

„Pozri, ty potrebuješ dokončiť tento šialený rok a v mojej prítomnosti to je o niečo zložitejšie. Takže sa budeš pekne učiť. Budeme si písať, keď sa bude dať zavolám ti a možno sa mi podarí prísť aj na nejaký ten víkend domov. Zvládneme to, sľubujem.“  

Neodpovedá, vidí slzy, ktoré jej stekajú po tvári. Chytí ho za ruku a oprie sa mu o plece. Chcela by tak zostať naveky.  

Sedia takto vo vani dlho, voda im už chladne a Lea zaspáva. Neprebudí ju ani zvonček. Lev sa snaží vyliezť bez toho, aby ju prebudil, čo sa mu aj podarí. Pena zmizla a on si môže bez problémov prezrieť telo svojej vyvolenej. Ešte chvíľu by sa mrvila a neovládol by sa. Môže na neho niekto taký ako ona pôsobiť spôsobom, ktorému sám poriadne nerozumie?  

Prehadzuje si cez seba Ďoďov  župan a odchádza otvoriť. Chalani vstupujú dovnútra so smiechom, zaraz sa prestávajú smiať. Premeriavajú si Leva.  

„To už si stihol?“  

„Ticho, zaspala, musím ju prehodiť do postele. Tak si sadnite k telke a čušte!“ rozkáže podnapitým priateľom. Tí sa snažia potichu prepracovať k televízii. Lev vchádza späť do kúpeľne. Vypúšťa vodu z vane. 

„Leuš, poď do postele, nemôžeš tu takto zostať.“ Snaží sa ju prebrať, no len čo ju vezme do náručia, pocíti zvláštny nával búriacich sa pocitov. 

„Nechcem, aby si odišiel, ľúbim ťa.“  

Po tomto vyznaní zostáva sám mierne zaskočený.   

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *