Lea Soranová – 3. kapitola

Otvára oči s divným pocitom. Niekto pri nej leží a drží ju okolo pása. Srdce cíti až v krku. Je nahá? V tom si uvedomí, že zaspala vo vani s nahým Levom. Opatrne sa otáča a zisťuje, že je to práve on, kto ju drží. Ešte stále. Prebrala sa, keď jeho ruka behala po jej tele. Paralyzovaná sa nedokázala ani pohnúť. Dúfala, že by mohli… Telo sa jej akosi automaticky rozochveje, čím prebudí aj svojho posteľového spoločníka. Tajne dúfa, že si nevšimol…

„Je ti zima? Poriadne sa zakri,“ hlas má rozospatý, no napriek tomu, je už hore. Potiahne jej paplón k hlave a ešte viac k sebe pritisne.

„Si tu spal celú noc?“ opýta sa celkom zarazene a zovrie päste. Musí sa ovládať, nesmie zistiť, že vie, čo s ňou robil.

„Nechcela si ma ani za boha pustiť, a tak nejak som tu zadrichmal. Idem skontrolovať tých idiotov vedľa, zas budú mať reči,“ podotkne a všíma si Leinu strnulosť. „Nič sa nestalo, nie som nekrofil.“ Nemôže však poprieť, že keď mu ruka zablúdila k jej rozkroku, tak bol v pomätení zmyslov.

„To je čo? Neznie to príliš príjemne,“ pokračuje s ním v konverzácii, a jej telo naplňujú priveľmi zvláštne pocity.

„Nerieš, idem ich kuknúť, či nám v obývačke neskapali,“ opatrne, tak aby ju neprišliapol vylieza spod periny a odchádza k dverám.

„Naozaj v apríly odchádzaš?“ zaznie z Leiných úst výčitka.

„Musím, neboj, jeden zasraný rok prežijeme, ubehne to ako voda, netráp sa tým.“ Pousmieva sa nad jej nahnevaným výrazom.

„Chalani tu drichmali? Tatko nás zabije, vieš to?“ Lea si sadne.

„Príde až poobede, dôjdi potom do kuchyne, urobím ti raňajky,“ otvára dvere a chce odísť.

„Raňajky nechaj na mňa, aj tak nevieš, kde čo je, a radšej sa postaraj, aby sa prebrali z kómy,“ zasmeje sa a len čo Lev zavrie dvere, celá červená otvára skriňu. Spal s ňou v posteli a ona bola nahá, ani poriadne nevie, kedy ju preniesol do postele. Chytal sa jej, a ako! Stačí, aby na to len pomyslela a je mimo. Prečo jej to vôbec neprekáža? Rýchlo sa oblieka do teplákov a cez hlavu si prehadzuje tričko. Začína sa pri ňom roztápať, prečo ju stále berie ako malé decko? Nemala sa tak do neho buchnúť, Karin má pravdu, ale… potrebuje, aby ju objal a povedal, že to cíti rovnako, že to nie je len o sexe, ani o trafenej dohode medzi ich fotrovcami.

Prichádza do obývačky, kde sa už pomaly prebúdzajú chalani. Boris s Jurajom sú uložení na gauči a nohy majú povykladané jeden cez druhého. Hugo zaspal na sedačke prislúchajúcej gauču a Viktor to zabalil na zemi.

„Žijete?“ opýta sa, stojac priamo pri nich.

„Rozjebe mi hlavu, urobíš mi kávu?“ vysloví Boris a snaží sa neotvoriť oči.

„Asi nám ju urob všetkým, toto bola ťažká noc,“ pritakáva kamarátovi Viktor.

„Idioti, mali ste ísť domov, čo chcete jesť? Urobím vám topeničky?“ prechádza do kuchyne, kde sa už Lev prehrabáva v kredenci.

„A niečo na vyrovnávačku nemáš?“ opýta sa Juraj zrazu stojaci medzi dvermi do kuchyne.

Stretáva sa s Leiným nechápavým pohľadom.

„Slivovicu,“ pošepne jej do ucha Lev, čím spôsobí spontánne zapradenie z jej strany.

„Pozri v bare, tato tam určite niečo má,“ pokrúti hlavou, „nemali by ste ráno začínať alkoholom, urobím tie topeničky,“ mrmle si popod nos Lea.

Lev ju obchádza a vkráda sa do baru, odkiaľ vyťahuje neotvorenú fľašu alkoholu. Juraj sa k nemu postaví, ledva sa drží na nohách, no neodoprie si podpichovačný pohľad. „Tak čo, bolo niečo?“ pýta sa šeptom.

„Sorry, že ťa sklamem, ale nie, nebolo,“ odpovie dosť drsne Lev.

„Si robíš piču? Šak bola holá,“ prekecne sa a priateľov pohľad ho prinúti prehovoriť. „Dobre, bol som vás len skontrolovať, šak si mal prísť za nami. No a otvoril som dvere, videl som len trošičku, prisahám,“ obranne dvihne ruky do vzduchu.

„Jebo.“ Lev mu strčí fľašu do ruky a s úsmevom prichádza za Leou.

„Pomôžem ti s tým?“ berie do ruky neolúpaný cesnak a púšťa sa do jeho čistenia. Sadne si za stôl, pozorujúc dianie v obývačke. Lea stojí pri sporáku a opeká chlieb na panvici. Celkom by si vedel zvyknúť na takéto rána. Zrak mu padne na jej zadok v tesných teplákoch, prestáva sa zaujímať o cesnak. Ten zadok držal túto noc v rukách, nechýbalo málo… sám nechápe, ako sa vôbec ovládol. Keby mu nezaspala…

„Okukuješ ma?“ padne otázka z Leinej strany. Nech je od neho akokoľvek ďaleko, otočená chrbtom, uvedomuje si jeho pohľady. Vysiela k nej prazvláštne pocity, v ktorých sa stráca.

„Možno,“ Lev rýchlo pokračuje v čistení.

„Zdá sa ti to vtipné?“ obráti k nemu pohľad.

Tie jej otázky ho raz zabijú. „Možno.“

„Ale mne to vtipné nepripadá, už ma nebaví sa stále červenať.“ Rýchlo sa zvrtne k panvici.

„To je bohužiaľ otázka času,“ štuchne ju do boku.

„Akého času?“ odsunie si stoličku a nekompromisne si vyžaduje odpoveď.

„Naozaj chceš, aby som ti na to odpovedal?“ podáva jej do ruky strúčik cesnaku.

„Nepáči sa mi tento druh komunikácie, už nie som decko!“ nahnevane sa postaví, pošúcha cesnak po teplej topeničke a schuti zakusne.

„Všetci vidia, že už nie si decko, a to je ten problém, nechajme to teraz tak, lebo nám tamtí nedajú pokoj. Lucia kedy príde?“ rýchlo mení tému.

„Mali by poobede,“ odpovie mu Lea s plnými ústami.

„Tá káva je?“ pri linke sa zrazu objaví Boris.

Lea neovládne nutkanie, dvihne ruku a pošticuje ho. Medzi prstami jej zostáva pár čiernych vlasov. „Dočkaj si, nie som chobotnica,“ odpálkuje ho.

„Ja si spravím aj sám, čo sa hneď paprčíš, ty lotrovina.“

„Jak si mi to povedal? Chceš na držku?“ postaví sa mu zoči voči.

„Myslíš, to pohladkanie? No daj,“ žmurkne na ňu a načahuje sa za šálkou.

Lev sa smeje.

„Balíš mu princeznú?“ kričí z obývačky Viktor.

Na to už Lea nevie reagovať a radšej sa venuje robeniu raňajok. Po chvíli jej za chrbtom stojí Viktor a berie si jednu z topeničiek.

„Keby si nebola zadaná Leuška, už si v mojej posteli,“ pošepká jej do ucha, čím vyvolá rumenec na jej tvári.

„Ja som ťa počul,“ povie drsne Lev.

„Lev má pravdu, prestaň, ja nie som zadaná a okrem toho…“

V sekunde Lev odstrkuje holohlavého kamaráta a tiskne sa k Lee. „Ako vieš, že som ťa v noci neoznačkoval?“ pošepne jej do ucha.

Leou prebehne hrôza a vzrušenie zároveň. Na pár sekúnd úplne zamrzne. Treskne vidličkou po drese a celá vystrašená utečie z kuchyne do svojej izby. Rýchlo si oblieka mikinu a hľadá peňaženku s dokladmi a kľúčmi od bytu. Chce zmiznúť. Do očí sa jej tlačia slzy. Vybehne z izby ako splašený zajac a rýchlosťou blesku si obúva botasky.

„Lea kam ideš?“ pýta sa, nie práve nadšený Lev.

„Preč, od vás všetkých! Neviem, o čo presne vám všetkým ide, ale nepáči sa mi to, dajte mi už pokoj!“ skríkne a chce utiecť, ale zastavuje ju Levov pevný stisk.

„Nejdeš nikam!“ precedí pomedzi zuby.

„Daj mi už konečne pokoj! Na čo to všetko robíš? Tváriš sa, že ti na mne záleží a potom… potom mi povieš, že odchádzaš na rok preč! Už takto nevládzem, nie som debilná, tak láskavo prestaňte všetci zo mňa robiť decko!“

Pristáva mu na líci Leina dlaň. Od prekvapenia ju pustí a ona mu stíha utiecť. Zvrtne svoj pohľad k rovnako prekvapeným priateľom.

„Povedal som vám, kurva, aby ste sa pri nej zdržali všetkých hlášok! Ste ozaj jebnutý!“ rozkričí sa a prechádza na balkón. Nemá zmysel ju naháňať. Potrebuje si vyvetrať hlavu.

„Na nás to nehádž, jasné? Tá babenka je z teba celá hotová, ale ty sa k nej správaš ako k porcelánovej bábike. Fakt si toho názoru, že nevie, čo sa s ňou deje? Uvedom sa už konečne, lebo skočí do postele prvému, kto sa jej naskytne!“ pustí sa do Leva Juraj.

„Juro má pravdu, už to nie je malé dievčatko, možno neni dospelá, ale ani decko, začni to brať na vedomie. Ako si má chuderka vysvetliť to tvoje správanie? Poriadne sa jej nechytíš a potom s ňou drichmeš v jednej posteli, a ona je holá. Musela byť ráno vyšokovaná na druhý svet. Si ty jebo, už si to konečne priznaj, šak ti stojí len čo ju zbadáš.“ Zasmeje sa mu Viktor.

„Ste kokoti!“ povie Lev potichu a pozoruje Leu húpajúcu sa na hojdačke pred barákom.

„To máme od prírody,“ pritaká Hugo podávajúci mu bundu.

„Skapem raz tohto! Ju som dostal za trest!“ vytrháva Hugovi vetrovku a za sebou necháva znieť viachlasný smiech.

 

Idiot bežal dole schodmi namiesto, aby použil výťah. Celý zadychčaný príde za Leou. Tie slzy zrovna vidieť nechcel.

„Leuš,“ zastaví hojdačku a utrie jej mokrú tvár.

„Daj mi pokoj, choď si na vojnu a na mňa zabudni. Tak či tak ma len každý využíva,“ zoskočí z hojdačky. Je jej brutálna zima. Zabudla, že nasnežilo. Snaží sa ísť čo najďalej od  „neho“. Karin sa jej stále smeje, lebo ona už chalana mala, ale… nechce na to ani len pomyslieť.

„Na tú vojnu ísť musím, idem aj s Jurom, tak to funguje, je to predsa len jeden rok a nikto nepovedal, že medzi tým neprídem.“ Objíme ju zozadu a zisťuje, že sa celá trasie. V sekunde má dole bundu a prehadzuje jej ju cez ramená. Zvrtne si ju k sebe, chce, aby mu pozerala do očí.

„Neopúšťam ťa, idem len na pár mesiacov preč. Prospeje nám to, budeš mať odo mňa pokoj a možno zistíš, že nie som to, čo by si chcela,“ ani sám neverí tomu čo hovorí.

„Nechaj ma prosím na pokoji. Musím ísť domov upratať. Keď príde mama, nech nemá robotu,“ urazene zhodí zo seba vetrovku, ktorú jej dal a kráča domov. Lev ide za ňou, vo výťahu nepovedia pol slova. On vystupuje o dve poschodia nižšie. Nemá zmysel, aby išiel s ňou. Od začiatku bývajú v jednom vchode, až na to, že on teraz býva sám. Po matke zdedili s Luciou byt, v ktorom s ňou žil prakticky celý svoj krátky život.

Zavrie za sebou dvere a zúfalo vydýchne. Má ju priveľmi rád, aby jej ublížil tým spôsobom, ako mu naznačujú chalani. Znamená pre neho viac ako oni všetci dokážu pochopiť a nie je to kvôli jeho malej sestričke.

 

* * *

Je preč. Leží v posteli a premýšľa. Ani sa s ním nerozlúčila. Od toho rána sa mu začala radšej vyhýbať. Všimol si to tato, mama, Karin a vlastne všetci. Dokonca aj jej staršia sestra Monika k nej bola zrazu milá.

„Zlato?“ prichádza za ňou do izby mama.

„Mami?“ v sekunde sedí v tureckom sede.

„Trochu sa porozprávame, dobre?“ Monikin tón je vážny. Pristúpi k posteli a sadne si k dcére.

„Čo som zase urobila?“ pozrie do pokojných zelených očí svojej matky.

Monika sa zasmeje. „Musíš vždy niečo vyviesť? Chcela som sa opýtať ako sa cítiš, od tej diskotéky si nejaká iná,“ pohladí dcéru po vlasoch. „Stalo sa niečo medzi tebou a Levom? Vraj ťa v náručí odniesol domov.“

„Nie, nespali sme spolu… t… teda spali a… ale, nie tak ako si myslíš, prečo sa ma na to pýtaš?“ zapýri sa a rýchlo vstane z postele.

„A chcela si, aby ste…“ samej sa jej zaseknú tie slová v hrdle.

Lea zvrtne k mame šokovaný pohľad. „A… ako?“

„Som tvoja mama, nie teta od vedľa. Obleč sa a zoberiem ťa niekam.“ Schuti sa zasmeje a prenecháva dcére voľný priestor na prezlečenie.

 

Po pol hodine spolu kráčajú ulicami mesta. Vonku je už príjemne teplo a slnko im svieti nad hlavami. Monika si všíma Lein nešťastný výraz v tvári a absolútne sa jej nepáči situácia a stav, ktorý nastal po tej diskotéke. Ani Lev nechcel nič povedať. Jediné, čo sa dozvedela, tak to že sa na ňu nalepil nejaký idiot s fetom. A že Lev s chalanmi u nich prespal. Všetko by prekusla, až na fakt, že Lea s ním strávila noc. Nevie, či už spolu spali, alebo nie. Lea je od tej noci úplne mimo.

„Poď, sadneme si sem na koláč,“ postrčí dcéru do cukrárne. Objednajú si zákusky, s tanierikmi v rukách si sadnú za stôl, no Lea je stále ticho.

„Leuška moja, vieš, že mne sa môžeš so všetkým zdôveriť, však?“ prihovorí sa dcére.

Ani obraz ani zvuk. Načiahne ruku k Leinej tvári a nasmeruje si jej pohľad k sebe. Vidí v jej sivých očiach náznak sĺz. Je možné, aby to dievča bolo natoľko zamilované? Čo sa vôbec pýta? Sama nebola v inom veku.

„Vieš, o tom, že som mala menej než ty, keď sme sa s tvojim tatinom prvýkrát pomilovali?“

Konečne sa jej podarilo zaujať ju. Lea k nej dvíha veľmi pochybovačný pohľad.

„Vážne! Nevedela som, čo sa so mnou robí, len som sa proste pri ňom cítila inak. Lepšie a trochu trápnejšie. Vtedy to nebolo ako teraz, babke som o tom nemohla povedať. Keď sa ma chytil, alebo sa priblížil, cítila som sa tak…“

„A aj tak sa idete rozvádzať,“ podotkne Lea nezaujato pozorujúc cez okno dianie na ulici. Dávno sa naučila ignorovať tieto rodičovské rady. Počula a videla toho dosť na to, aby si vedela urobiť vlastný názor na všetko čo sa okolo nej deje.

„Ako si na to prišla?“ opýta sa šokovaná Monika.

„Vidím a počujem,“ v prstoch už drží malú vidličku a zisťuje, že vôbec nemá chuť na sladké. Na sebe má stále oblečenú čiernu koženú bundu, biele tričko s vytlačeným smajlom a svoje obľúbené kanady.

„To je náš najväčší problém, však? Ten tvoj nekontrolovateľný rozum. Teraz ma počúvaj a veľmi dobre!“

Ostrosť matkinho hlasu Leu prinúti skutočne načúvať jej slovám.

„Ty nie si ako Monika, nie si ako otec, nie si ako ja, si lepšia, šikovnejšia a príliš intuitívna. Viem, že sa bojíš, viem aj to, že vieš o tej šialenej dohode medzi Ďoďom a Levovým otcom. Kašli, prosím, na to. Nič z toho sa ťa netýka, nedovoľ, aby ti tieto zistenia ovplyvňovali tvoj vzťah s Levom. Vidím ako trpíš, som tvoja mama a bytostne ma bolí, že sa trápiš a nerozprávaš so mnou. Tvoj otec je tvoj otec, to nezmeníš, ale môžeš byť iná. Raz…

„Nemám otca rada,“ vybehne z Lei.

„A to prečo?“

„Nechráni svojich ľudí, rieši sprostosti, kvôli ktorým sa moji kamaráti a ich rodičia dostávajú do problémov. Nie je správne, aby sa k nim tak správal, nepáči sa mi to. Čo ak bude Lev rovnaký?“ hodí vidličku na stôl a prekríži si ruky pod prsiami.

„Máš takú nízku mienku o svojej rodine? Lev do nej patrí rovnakým dielom, ako tvoj otec. Bez ohľadu na to, či s ním raz budeš alebo nie,“ zahľadí sa do neprítomného pohľadu svojej dcéry.

„Neviem… iba jednoducho neviem, čo si mám myslieť, a čo si môžem myslieť. Urobili ste zo mňa tovar. Ako to mám brať? Skončili sme? Môžem ísť von?“ podvihne obočie a čaká na maminu odpoveď.

„Bojíš sa Leva?“

„Keď sa naseriem, nemám problém ho skopať k zemi, stačí taká odpoveď?“ nechápe k čomu sú tie otázky dobré.

„Ja sa pýtam, či sa ho bojíš, keď sa ťa chytá, stojí pri tebe, alebo poprípade s tebou spí v posteli, keď si nahá,“ chápavým tónom sa chce dostať aspoň k nejakej odpovedi.

„Aj tak sa to dá povedať. Všetci niečo očakávate, ale my dvaja… teda Lev… on chce… chce, aby bola Lucka v poriadku, preto Ďoďa poslúcha na slovo.“

„Ach zlatko, tak to vôbec nie je. Možno sa otec s Levovým otcom dohodli na debiline prvého stupňa, ale nebolo to kvôli rozmaru. Urobil to kvôli tebe, prosila si otca, aby sme si zobrali Lucku k sebe. Vtedy si to možno tak nebrala, ale nebol to jednoduchý proces. Otec ti chcel urobiť radosť. A aj kvôli tebe sme sa chceli stať Luckinými poručníkmi. Viem, že to na čom sa ocko dohodol, nie je správne, ale v tej situácii by som asi aj ja sľúbila nemožné. Lev ťa má skutočne rád. Len ťa nechce tlačiť do niečoho, na čo ešte nie si podľa neho pripravená,“ zakusne do veterníka.

„Takže si za to môžem sama?“ opýta sa uštipačne.

„Tento tón si odpusti mladá dáma, chceš vedieť pravdu? Fajn, ja ti ju poviem, tváriš sa, že si dospelá, takže teraz s tebou budem viesť konverzáciu ako s dospelou, môže byť?“ zaborí do dcéry nepríjemný pohľad.

„Nech sa páči.“

„Je to aj tvoja chyba, bolo to jedno z riešení ako vyhovieť tvojmu želaniu. Možno sa ti to, čo ti poviem nebude páčiť, ale už na fyzike ťa učili, že každá reakcia vyvoláva reakciu a jednou z reakcií na tvoju žiadosť bola aj tá dohoda. Nikdy som si nemyslela, že to otec bude chcieť naplniť, no je to tvoj otec, či si priznáme alebo nie. Nejdem sa s ním rozvádzať, je to muž môjho života, raz som sa rozhodla stráviť s ním život a toto moje rozhodnutie sa nezmení. Obdaril ma dvomi krásnymi dcérami, takže to nie je zahodenia hodný vzťah. Hádame sa? Moja milá, ty sa s Levom pohádaš toľkokrát, že keď k tomu nepríde, budeš po hádke priam bažiť. Hádky sú súčasťou našich životov, tak ako dýchanie. Je to potreba vypudiť zo seba všetky emócie. Takže sa nemusíš báť. A čo sa týka teba a Leva, na to riešenie mám. V prvom rade musíš pochopiť, že pocity, ktoré pri Levovi prežívaš sú špeciálne. Je to niečo, čo sa často v tvojom živote neobjaví. Láska má svoje zvláštne podoby a ten chalan to vie. Chce ti proste len dať čas, aby si si sama v hlave utriedila, či s ním chceš alebo nechceš byť. Nemusíš sa hanbiť za to, že si sa do neho zaľúbila. Teraz dojedz ten koláč a zoberiem ťa na latinsko-americké tance.“

 

* * *

Lea s mamou stojí v telocvični nejakej základnej školy na konci mesta a znechuteným výrazom pozoruje tanec párov, ktorí sa snažia o nejakú zostavu.

„Si robíš zo mňa prdel?“ zazrie po mame.

„Vyzerám na to? Lea neodsudzuj to skôr ako to skúsiš. Uvidíš, vo veľa veciach ti to pomôže.“ Monika kýva na vyučujúceho, ktorý k nim okamžite pribieha.

„Ahoj zlato, ty čo tu robíš? Neozvala si sa, myslel som, že sa to mnou už ani nerozprávaš,“ objíma ju so zadychčaným hlasom a ruským prízvukom.

„Bogo, toto je moja dcéra Lea a chcela by som, aby sa naučila tancovať, ale hlavne, aby prekonala ten svoj strach z mužského dotyku,“ žmurkne na kamaráta a pozrie na nahnevanú dcéru.

„To si si ozaj mohla odpustiť,“ osopí sa ňu Lea.

„No Lea, vyzerá to tak, že spolu strávime viac času, takže bude najlepšie ak sa aj oficiálne zoznámime, čo povieš? Ja som Bogdan Petrov, a tamto,“ ukáže na mladého vyšportovaného chalana, „je môj syn, takže on sa odteraz stane tvojim partnerom. Chceš začať už dnes alebo od štvrtka?“ akoby vôbec neregistroval jej nesúhlas.

Lea si napriek tomu so záujmom premeria vysokého chalana, polodlhé čierne vlasy má sčesané dozadu a na sebe oblečené tesné čierne nohavice s poltopánkami.

Bogo kývne na syna a ten sa v mžiku prikradne k nim.

„Otec,“ povie chalan hrubým hlasom.

„Yuri, toto je Lea, je to dcéra tejto skvelej ženy, takže odteraz je tvojou partnerkou, správaj sa k nej ako sa k dáme patrí. Takže Leuš toto je Yuri. Je mu osemnásť, vekovo si celkom sadnete, koľko máš ty? Sedemnásť?“

„Pätnásť,“ odpovie rýchlo Monika a všíma si Leinu nevšednú reakciu. Lea schytí chalana za tesné tričko a ťahá od ich rodičov.

Keď sú v bezpečnej vzdialenosti, tak ho k sebe zvrtne a nepriateľsky po ňom zazrie.

„Skús sa ma dotknúť inak ako by som považovala za normálne a prídeš o rozkrok, pochopili sme sa?“ vystrčí oproti nemu prst, ktorý on chytá a zasmeje sa.

Nahne sa nad menšie stvorenie pred ním a niečo jej šepne do ucha, čo ju poriadne vyľaká, no vzápätí Monika vidí v jej tvári akúsi úľavu. Podajú si ruky a spoločne prídu k nim.

„Prídem až vo štvrtok.“ Povie Lea drzo a už sa v telocvični nenachádza.

 

* * *

Lev sedí v Jurajom vo vlaku a smeruje do kasární. Nie je mu zrovna do reči. Stále mu myšlienky blúdia k Lee a k tomu, ako to zvládne. Za celý mesiac ju nevedel prinútiť, aby s ním prehovorila. Nikdy si taký odstup od neho neudržiavala. Veľmi rád by vedel, čo jej počas tej diskotéky Viktor nakecal do hlavy.

„Premýšľaš na Leuškou?“ kopne ho Juraj do nohy.

„Ma neser, od tej diskotéky sa so mnou nebavila. Uvedomuješ si, že…“

„Si do nej buchnutý jak nejaký spratek?“ doberá si ho kamarát so šibalským úsmevom na tvári.

„Veľmi vtipné.“

„Ja ti neviem, čo si vlastne od toho čakal. Ona musela byť v to ráno dobre v riti. Uvedomuješ si vôbec, že bola holá? Má len pätnásť. Ako nehovorím, vyvinutá je viac ako dosť a Karin si teda neodopiera sex s nikým, ale Leuška nám je krapet iná. Asi čaká na svojho princa na bielom koni alebo čo,“ zamýšľa sa Juraj a načahuje sa po fľašu s malinovkou.

„Práveže bola v pohode, až po tých rečiach sa nejako zasekla. Večer sme sa vyše hodiny kúpali, podotýkam, že spolu a to mi ver, že keď sa ku mne zvrtla a ukázali sa mi celá, mal som čo robiť, aby som sa udržal. Takže v tomto to nebude,“ vysvetľuje Lev a berie si ponúkanú fľašu od Jura.

„Tak ju možno nasralo to, že sme išli. Nie je blbá, vie, že sme si mohli vybaviť civil. Jedno mi nejde do hlavy,“ zaborí pohľad do priateľa, „čo z vášho vzťahu bude mať Ďoďo. Vieš niekedy sa mi zdá, akoby chcel od nej nemožné. Na Moniku nemal také nároky ako na Leu, čo je dosť sila, nemyslíš? Prečo nevyžadoval, aby si sa oženil s Mončou? Celá táto situácia s vami dvomi je dosť divná a nemyslím si to len ja.“

„Je to trochu komplikovanejšie. Ďoďovi to začína jebať na hlavu. Tú dohodu dohodol s fotrom kvôli Lucii, ale až teraz vlastne začal tlačiť, aby sa aj naplnila a ja Leu nebudem tlačiť do niečoho, čo sama nechce. Ako viem si s ňou predstaviť život a nemôžem poprieť, že som sa do nej sakra buchol, ona je tak iná… čo však neznamená, že ju budem nútiť vydať sa za mňa. Má pätnásť, ešte ani nevie čo chce. Preto som zamietol Ďoďovu ponuku, že by nám vybavil civil. Lea potrebuje odo mňa trochu pokoj. Keď sa vrátim a bude ju to držať, môžeme sa baviť o tom, že si s ňou niečo začnem, ale nie takto. Čo by zmenil fakt, že by som ju prefikol? Nechcem jej ubližovať.“

„Podľa Karin, čakala, že ju v ten večer prefikneš, nerob z nej zas padavku. Bude to celkom zábava sledovať vás dvoch. Aj tak si myslím, že spolu skysnete do konca života. Lea je ten retardovaný typ človeka, čo bude držať rodinu pokope, aj keby ju to malo zabiť.“ Dokončí Juraj debatu a viac sa k tomu nevracia. Vidí, že to Levovi nie je zrovna pochuti a nepotrebuje ho vyhecovať pred nástupom.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *