Mustangova dcéra – 2. kapitola

2. kapitola

* * *

Pomaly sa prechádza k ihrisku, kde chalani hrajú futbal. Akonáhle ju uvidia kývajú na ňu, aby prišla za nimi. S miernym úsmevom na tvári sa približuje k nim a cíti na sebe Kubov spaľujúci pohľad. A ten jeho typický úškrn… roztápa sa pri ňom. Nechce ani len pomyslieť na to, čo by nastalo, ak by zistil, že sa do neho buchla. Pokiaľ má dobré informácie, má nejakú babu, ale vôbec nevie o koho ide.

Kubo, vysoký namakaný borec s ksichtom modela sa k nej prirúti. „Sevas, čo tu robíš? Mysleli sme, že budeš uspávať Lenku.“ Okamžite sa na ňu nalepí a ruku jej dá okolo pása. Tuho si ju k sebe pritlačí a vedie ku skupinke zbiehajúcich sa priateľov.

„Šibe ti? Má desať rokov, nepotrebuje babysitterku,“ odpovedá mu Sandra a snaží sa nečervenať. Cíti sa pri ňom ako jej malá sestra. Preboha, veď je dospelá, nemôže sa správať ako nejaká sopláčka, ktorá odpadáva z pohľadu.

Spoločne prichádzajú k lavičkám. Chalani spotení od toľkého behania sa snažia vydýchať a dostať do seba posledné zvyšky vody, ktoré im vo fľašiach zostali.

„Ideš s nami na kofču?“ opýta sa Tomáš a nadvihuje svoju fľašu nad hlavu, aby mu na jazyk padla posledná možná kvapka blahodárnej tekutiny.

Sandra sa nad ním pousmeje a pozrie na vyškierajúceho sa Kuba, ktorý ani len na sekundu neuvoľnil ruku z jej pása. Akoby sa tým snažil niekomu niečo naznačiť. Čo ak vie, čo ide urobiť? Rýchlo odvráti zrak a preglgne na prázdno.

„Tak poďme, aspoň sa odreagujem,“ vysloví Sandra potom ako na nej spočinú všetky pohľady prítomného mužského osadenstva. Vie, že oni pôjdu na pivo a možno aj na niečo tvrdšie, ale sama nie je naučená piť a nejako si nevie zvyknúť ani na víno. Kvôli tomu všetci vedia, že jej môžu kúpiť alebo objednať kofolu.

Chalani sa vyberú k šatniam a sprchám. Sandra ich medzitým čaká na lavičkách a zisťuje si na internete niečo o Dubaji. Má obavy, či sa tam nemôže niečo zvrtnúť.

„Bu,“ vyblafne na ňu Kubo spoza jej chrbta, Sandra sa samozrejme zľakne a vyskočí okamžite na nohy.

„Ty ma raz dostaneš do hrobu!“ ukáže na neho prstom.

Kubo sa zasmeje, chytí ju za zápästie a prudko pritiahne k sebe. Obaja mlčia, iba si v tesnej blízkosti pozerajú jeden druhému do očí. Sandre sa zrýchľuje dýchanie a začínajú sa jej podlamovať kolená.

„Ale no, kroťte vášne, ideme na pivko,“ Tomáš drgne zozadu do Kubovho ramena a spolu s ostatnými prechádza k bráne.

„Asi by sme mali ísť za nimi,“ skonštatuje sucho Jakub a prepletie si so Sandrou prsty. Cíti, že sa niečo deje. Nevšimla si ho, ale stál nad ňou dosť dlho, aby si dokázal zrátať dve a dve. Na čo ona potrebuje ísť do Dubaja, a kde na to vzala? Niečo mu na tom nesedí. Tajne dúfa, že mu povie pravdu.

Sandra sa celou cestou snaží vymaniť si ruku z jeho zovretia, ale je to márna snaha. Komu tým chce čo povedať? Konečne si sadajú na terasu hostinca a Kubo jej pustí ruku. Sandra po ňom zazrie, ale je ticho. To si s ním vydebatuje, keď budú sami.

„Tak čo? Už si konečne našla svojho princa?“ Tomáš žmurkne na Sandru. Rád Kuba podpichuje. Vie, že má o Sandru záujem, ale nejako mu na neho nesedí tá jeho zdržanlivosť. Niečo tam medzi nimi bude, ale nemieni sa do toho starať viac ako je potrebné k nasratiu priateľa.  Sandre pri jeho otázke zabehne slina a rozkašle sa. Akonáhle sa dá do pokojového stavu upriami pozornosť na kamaráta oproti sebe. „To čo si dal za debilnú otázku? Očividne ti je jedno pivo málo, tak si daj niečo tvrdšie.“

Kubo sa zamračí, Sandra je naozaj nejaká čudná. „Čo si hneď taká? Vidíme na tebe, že sa niečo deje. Odkedy si ty tá, čo je ticho a rozmýšľa? Sandra, my sme tvoji kamoši, nám môžeš  povedať všetko.“ Prehodí si ruku okolo jej krku a dá jej jemný bozk na spánky.

Kubo vždy vie ako na ňu, ale teraz mu to nepomôže. Ako by sa správal, keby mu povedala, že ide za týždeň na eskort na loď? Asi by ju na mieste zabil a keby vedel s kým, tak dvojnásobne. Aj keď on sám jej nikdy nepovedal, prečo každú chvíľu niekam odchádza na dva, tri týždne a potom sa zasa vráti. Aj to len na pár dní. Je to dosť mätúce. Tomáš je vojak, no o Kubovi v podstate nič nevie. Okrem toho má pri ňom taký zvláštny pocit, akoby sa ju snažil chrániť.

Títo chalani jej prirástli k srdcu, napriek tomu cíti, že sa stráca vo svete, ktorý jej otvára svoje brány. Nevie poriadne definovať ten pocit, ale je to niečo podobné ako keď človek vie, že niekde nepatrí. A ona cíti, že nepatrí do sveta, v ktorom bude robiť nudnú prácu za mizerné peniaze…

„Hej, Sandra, počúvaš vôbec?“ vytrhne ju Kubo z myšlienok a ona zisťuje, že je totálne mimo. Je to vlastne od momentu ako zistila, že jej mama zatajila ten nájom. Je to celé na nič, ale všetko sa zmení. Všetko. Musí to dať celé do poriadku a postarať sa o ne. Proste si musí v hlave zafixovať, že to robí pre svoju rodinu.

Zrazu cíti ako ju Kubo dvíha na nohy.

„Poď, ideme sa prejsť,“. vysloví dosť prísne a ona cupitá za ním mimo ostatných.  Pozerá na jeho chrbát a uvažuje nad tým, akú veľkú silu musí Kubo mať, pretože ju jednou rukou dokázal behom sekundy postaviť na nohy. Svaly na to má. Spoločne vychádzajú z krčmy a Kubo ide pár krokov pred ňou k lavičkám.

On sa k nej zrazu zvrtne a ako nedáva pozor rovno mu narazí tvárou do hrude. Pomasíruje si nos a spýtavo pozrie do jeho očí.

„Tak? Čo sa deje Sandra? Fakt si myslíš, že som debil? Stále si ticho, zadumaná a úplne mimo realitu, ten nos je toho ukážkovým príkladom,“ vychrlí na ňu.

Zhlboka sa nadýchne, nechce mu klamať, ale nemá na výber. Ak mu povie pravdu, nepustí ju tam. Má stopercentnú istotu, že by ju zavrel v nejakej pivnici a týral by ju svojimi otázkami a telesnými útokmi. „Ale nič, som jednoducho unavená. Všetko sa to kopí. Škola, mama, Lenka, je toho na mňa trochu moc.“ Cíti z neho tú silu, ktorou sa ju snaží povzbudiť, ale teraz to nejako nefunguje. Má strach, že ak sa to dozvie, tak ho stratí. Akoby ho tým zrádzala. Čelom narazí do jeho hrude a necháva ho, aby ju objal a tuho stískal.

„Sandruš, to bude v pohode. Neboj, ja stojím pri tebe. Vždy a všade. Postarám sa o teba.“ Drží ju v objatí dosť dlho, no nakoniec ich potiahne smerom k nej domov.

„Nemôžeš mať dvadsaťštyri. Správaš sa až príliš dospelo,“ zahundre si Sandra popod nos, keď si s ňou Kubo znovu prepletie prsty.

„To preto, že som dospelý. Človek nedospieva len vekom, ale aj skúsenosťami,“ žmurkne na ňu a otočí k sebe. Stoja pred jej činžiakom a napriek tomu, ako by sa rád vrhol na jej pery, ovládne svoje nutkanie a iba sa pousmeje. „Choď domov a vyspi sa.“ Potlačí ju ku vchodu, otvorí jej dvere a skôr ako vojde dnu, priloží svoje pery na jej čelo.

Neočakáva, to čo urobí ona. oboma rukami mu chytí tvár a nasmeruje si jeho pery k svojim. Nedáva mu bozk, len sa letmo dotkne svojimi perami tých jeho a následne od neho utečie, inak by sa rozplakala.

Privolá si výťah a rozmýšľa nad tým, čo to bolo za pocity pred chvíľou. Úplne ju to vyviedlo z miery. Nechápe, prečo bola taká blbá a urobila to. Čo na to povie jeho frajerka? Nechce sa zbytočne dostať do konfliktu?

Otvára dvere na byte a rovno jej do cesty vstúpi mama.

            „Kde si toľko bola?“

Bože, kedy toto skončí? Pomyslí si a prekrúti očami. „Mama, už nie som malé decko, aby si ma kontrolovala, kedy prídem domov, uvedom si to už konečne! Čo už nespíš? Nebola si náhodou unavená? Nemám teraz náladu sa tu s tebou o niečom baviť! Dobrú noc. Ráno vstávam do školy.“ Tie mamine neustále otázky, kde bola, s kým bola, ju otravujú. Nemá právo na vlastný život? Veď sa jej snaží pomáhať, ako to len ide. Ale musí si platiť aj skriptá do školy a iné veci. Takže minimálne polovica toho čo zarobí na brigáde ide mame a polovicu si necháva na výdavky v škole. Potichu vchádza do izby, ale zisťuje, že krpanda ešte nespí.

            „Bola si s Kubom, však?“ Lenka okamžite pozrie na sestru s tými zvedavými očami, ktoré by chceli vedieť o každom detaile.

            Sandre sa vykrivia ústa do úsmevu. „A?“

            „Už spolu chodíte?“ Lenkine otázky neprestávajú a jej staršia sestra veľmi dobre vie, že je to len začiatok.

            „Nie, nechodíme. Sme veľmi dobrí priatelia,“ skonštatuje Sandra a nechce to ďalej rozoberať. To by bola príliš zložitá debata, na tak neskorú hodinu.

            „Tým to väčšinou začína,“ odpovie jej Lenka.

Sandra si kapitulačne sadne na posteľ a vycivene na ňu hľadí. Ona to tak skoro nevzdá.

            „Nepozeraj tak na mňa, ja viem, že sa ti páči, lebo si často pozeráš tú fotku, kde ste sa spolu fotili.“

Zazrie po svojej malej sestre, začína ju vytáčať. „Teba do toho nič, tak sa o to nestaraj!“ Do čerta, nič iné ju nezaujíma? Vytiahne si tričko a šortky. Pozrie ešte na sestru a s nádejou odchádza do kúpeľne. Dúfa, že kým sa vráti už bude Lenka spať. No opak je pravdou. Nájde ju sedieť za počítačom.

            „Ty si vymazala históriu. Prečo? Čo tam bolo?“

Sandra si povzdychne, je to veľmi zvedavé dievča a dokáže klásť dosť zákerné otázky. Neodpovedá jej, radšej si ľahne do svojej postele a otočí sa k stene. Nech už táto nočná mora skončí.

* * *

Týždeň prebehol ako voda, v podstate rýchlejšie ako čakala. Už len jeden deň a odchádza do Dubaja. Je z toho nervózna, má v sebe akýsi zvláštny pocit. Simona ju celý čas upokojuje a hlavne sa na nej zabáva.

Mama skoro vyskočila z kože, keď jej Sandra povedala, že ide na týždeň preč. Ale nakoľko je dospelá, nemôže dcére brániť. Kubovi sa tiež nepáčila predstava, že odchádza, ale našťastie sa s ním nemohla poriadne porozprávať, lebo sa po ňom stále vešala tá jeho frajerka. Debatu odložili a potom sa k nej ani nedostali. Čo je dobre. Nevie, či by mu v tomto stave dokázala klamať.

Pozerá do skrine a snaží sa zabaliť si do kufra nejaké lepšie veci. Ešteže si kúpila nové plavky. Tie zelené bikiny sú super. A vyzerá v nich veľmi dobre. Boli vo výpredaji, preto veľa nezaplatila. Pozrie na vibrujúci mobil na stole pri počítači. Berie ho do ruky a prstom prejde po dotykovej obrazovke.

            „Simi?“ dvíha s miernymi obavami.

            „Počuj, on pre nás príde ráno, lebo nám presúvajú let, tak pôjdeme hneď. Ok? Priprav sa, počkám ťa o ôsmej pri lavičkách,“ oznamuje jej Simona akoby sa nechumelilo. No v Sandre ešte viac narastá pocit, že nie je vôbec dobré, ako sa rozhodla.

            „Dobre,“ odpovie s gučou v krku. Položí mobil späť na stôl a zrazu má žalúdok obrátený naruby. Vážne nevie, či to zvládne.  Zostáva jej poriadne zle a musí to zo seba dostať von. Rýchlo vybehne na záchod a všetko končí v ňom. Pridŕža si vlasy, aby si ich neovracala. Stále má čas to vzdať, ale kam pôjdu bývať? Nemôže ohroziť Lenku. Nedovolí, aby sa ocitli na ulici.

            „Sandra, si v poriadku?“ spoza jej chrbta sa prihlási Lenka a v očiach jej môže Sandra vidieť starosť.

            „Som, neboj, len mi zostalo trochu zle. Kubo mi kúpil kebab a nebol bohvie ako dobrý,“ vyhovára sa.

            „Dobre,“ Lenka jej nechá súkromie.

Sandra sa presunie do kúpeľne a snaží sa dať ako – tak dokopy. Napustí si plnú vaňu vody a ponorí sa do bubliniek až po nos. Nevie, čo má od tej práce čakať. Akí tam budú chlapi, budú si vynucovať sex? Aspoň dúfa, že schytá niekoho normálneho.

Celú noc oka nezažmúrila. Len sa prehadzovala zo strany na stranu.

            „Sandra, čo ti je?“ Lenka si sadne do tureckého sedu a pozrie na sestru, ktorá môže aj v tme vidieť obavy, ktoré jej malá sestra má.

            „Nemôžem zaspať. To nič, len spinkaj,“ vysloví Sandra s pokojom. Nechce Lenke vyrábať starosti.

            „Môžem si ľahnúť k tebe? Týždeň ťa neuvidím.“

Sandra pobúcha po matraci. „No, poď.“ Nadvihuje paplón a ustiela ju vedľa seba. „Je to len na týždeň, neboj a niečo ti prinesiem,“ snaží sa ju upokojiť.

            „A kam v skutočnosti ideš? Viem, že si mame klamala. Keď klameš, tak sa hráš s vlasmi.“ Bystrá hlavička.

            „Do Dubaja, na jednu loď, ale mame to nehovor. Dobre? Vyvádzala by.“ Jej nedokáže klamať, a to je asi najväčšia slabina, ktorú má. Lenka sa pomrví a po chvíli zaspáva ako bábätko. Ony dve majú výnimočný vzťah. Nemajú pred sebou tajomstvá, pretože majú spoločné tajomstvá pred mamou. Obe ju ľúbia, ale vzťahy s ich mamou majú ťažké. Nemôžu sa jej s hocičím zdôveriť. Nepochopila by ani to, že Sandra už dávno nie je jej mužom nepoškvrnená dcéra.

Keď ráno zvoní budík nebudí sa zrovna s nadšením, ale s očakávaním a neidentifikovateľným strachom. Snaží sa vyliezť z postele tak, aby nezobudila sestru. Často spia vedľa seba. Prejavujú si tak lásku. Áno, vie, že je Lenka už veľká, ale aj tak jej to nedá, vždy si akýmsi nedopatrením spomenie na chvíle, keď ju mama priniesla z pôrodnice. Je to jej malá sestrička a vždy to tak zostane.

Rýchlo sa oblečie, namaľuje, aby jej Simona nenadávala, že vyzerá ako opica. V tichosti berie kufor a dáva sestre bozk na čelo. Niekto si tú zodpovednosť musí zobrať na plecia, keď sa mama nechce pohnúť dopredu a urobiť si v živote poriadok.

            „Dávaj na seba pozor, dobre? A keď budeš môcť, tak mi napíš aspoň esemesku, že si v poriadku,“ vysloví Lenka plačlivo do steny. Nemá rada, keď sestra odchádza preč. Vždy je jej smutno. S mamou sa nemôže porozprávať bez toho, aby nemala reči o tom, že musí ísť do kostola pomodliť sa. Sandra je viac jej mama ako sestra. Na ňu sa môže vždy spoľahnúť. Našťastie jej Kubo dal pred mesiacom mobil aj so simkou, tak si teraz pripadá veľmi dospelá.

            „Neboj sa, napíšem ti. A budem aj na facebooku. Ok?“ odpovie jej Sandra a dá sestre ešte jeden bozk na čelo.

Odchádza so zvláštnym pocitom, akoby práve Lenku zradila.

* * *

Sandra sa rúti k stepujúcej Simone, ktorá už horí nedočkavosťou. „Kde si toľko? Fíha, teba niečo vážne čaká. Okolo teba je taká silná energia.“

Sandra si prehrabne čierne vlasy, prekrúti očami a radšej ani nerieši jej veštecké schopnosti. Spoločne stoja pri ceste a po chvíli prichádza BMW X6, čierne a matné. Vychádza z neho mladý chlap. Nemôže mať viac ako tridsať a je skutočne pekný.

            „Tak môžeme ísť?“ opýta sa tmavovlasý dlháň, ktorý si bystrým okom premeriava Sandru.

Obe prikývnu a Sandra zisťuje, že Simona nemá vôbec problém s jeho blízkosťou, ale ona áno.  Niečo jej na ňom nesedí. Po ceste sa zastavia ešte pre jednu babu, ktorá si sadá k Sandre na zadné sedadlá, čím zostáva zakliesnená medzi Simonou a novou ženou po jej boku.

            „Ahoj, láska. Čau, Simi! A ty si?“ pozrie na Sandru hnedými očami a umelými riasami.

            „Sandra.“ A podáva jej ruku. Nič iné zo seba vykoktať nevie. Ohúrila ju tými jej extra veľkými melónmi, ktoré sa ani nesnaží skrývať.

            „Prvýkrát?“ zrazu ju vytrhne z myšlienok pán vodič.

            „Áno.“ Odpovedá Sandra v rozpakoch. Pekne to teda začína, pomyslí si.

            „Neboj sa, nie je to také hrozné. Čo si jej nakecala, keď má hrôzu v očiach?“ šofér sa vyčítavo pozrie na Simonu v spätnom zrkadle a akoby pochopil. „Inak ja som Tóno, ale hovoria mi Tony, a neviem čo ti táto hlúpa sliepka povedala, ale budete tam robiť len spoločníčky. To sú kultivovaní mladí chlapi. Sex tam je, ale keď nebudeš chcieť, o čom dosť pochybujem, tak nemusíš. Ešte žiadna baba mi odtiaľ neprišla neuspokojená, či z jednej alebo z druhej stránky.“

To sa mi uľavilo. Simona ty krava! Najradšej by kamoške vynadala a Tony si očividne všimol úľavu, ktorá sa jej odzrkadľuje v očiach, pretože sa usmial aj nad jej výdychom.

            „Simonu si nevšímaj, ona je taká sprostá koza.“ Pripojí sa do debaty cecaňa.

            „Ako sa voláš?“ opýta sa Sandra rozpačito.  

            „Jessica, ale to je len moje vymyslené meno. Aj ty by si si mala nejaké vymyslieť. Čo tak napríklad…. Leila. To ti bude sedieť, však láska?“ prsatica hodí veľavravný pohľad do spätného zrkadla. Oni spolu niečo majú. Prebehne Sandre mysľou.

            „To môže byť, takže odteraz si Leila, “ zhodnotí Tony a viac to nerozoberá. „Upokoj sa, nikto ti tam neublíži. Sú tam bodyguardi a ja.“

Sandra iba súhlasne prikývne a nakloní sa k Simone. „Ty máš aké meno?“ 

            „Kate. Dobré nie? Som rada, že ideš,“ pobúcha priateľke po stehne a pozerá von oknom.

Sandra sa oprie o operadlo a zavrie oči. Horšie to je s Barborou, odkedy jej povedala, že ide so Simonou na týždeň na chatu, tak sa s ňou nebaví. Vynadala jej a povedala, že s ňou už nechce nikdy nič mať, ak na tú chatu pôjde.

            Ani nevie ako zaspáva, keď sa preberie akurát prichádzajú na letisko a Tony im dáva do rúk letenky. Sandra si vyberie  kufor a snaží sa stráviť, to o čo jej práve ide. Predsa povedali, že to nebude len o sexe, takže…

            „Je tam zábava. Ver mi. Chodím tam stále. Keď tam prídeme, každý chlap si môže vybrať jednu z nás a stráviť s ňou celý týždeň. Ak by sa tebe alebo jemu niečo nepáčilo. Jednoducho budeš s niekým iným. Ale upozorňujem ťa, že teraz tam bude aj jeden chlap, čo je veľmi zvláštny, a nemá rád ak mu niekto odporuje. Tak si daj na neho pozor a nevystrkuj pri ňom moc rožky. Ok? Minule tam bol prvýkrát. Chcela by som ho vidieť. Dievčatá čo od neho odišli sú ticho. Niečo na tom je. Nemôžu o ňom nič povedať. Povedali iba to, čo som ti povedala,“ rozpráva jej po ceste Jessica, je krásna. Okrem tých jej balvanov pred sebou, je to fakt kus. Čo sa o Sandre povedať nedá. Pozrie sa opatrne do skla, z ktorého sa odráža jej postava. Nie je na zahodenie, ale ani nič extra.

            „Leila, poď už!“ kričí na ňu Simča, teda Kate. No, v tom keď sa zorientuje, bude dobre. Teraz budú sedieť pár hodín v lietadle. V tom si uvedomí, že nikdy lietadlom neletela! To im teda na nos vešať nebude. Už aj tak sa na nej zabávajú.

            Kým nastúpia do lietadla prejdú tromi kontrolami. Ani nevedela, že ich bude toľko. Nakoniec musia ešte čakať v nejakej miestnosti s barom a až po hodine môžu nastúpiť do autobusu, ktorý ich vezie priamo k lietadlu.

            „Nemáš sa čoho báť, to lietadlo nespadne,“ upokojuje Sandru Tony, ktorý stojí v jej tesnej blízkosti.

            „Prečo si ma zobral? Ani si nevedel, ako vyzerám,“ podotkne potichu Sandra.

 Tony sa len usmial a dlho nič nehovoril. Až sa nakoniec otočil tak, až bol na mne priam nalepený.

            „Ale videl som ťa. Simona o tebe stále hovorí a poslala mi link na tvoj facebook, tak som si ťa trochu omrkol. Aj s kamarátom. Dosť si sa mu páčila. A vybral teba. Neviem, čo ho tak zaujalo, ale povedal, že ty tam patríš.“ Prstom jej brnkne do nosa a vychádza po schodoch, ktoré vedú do lietadla. V okamihu sa spamätáva a ide rovno za ním. Našťastie sedí vedľa Simony, tak si môžu pokecať.

            „Keby ti bolo zle, tak mi povedz. Nie že to hodíš na mňa,“ zabrdne do nej Simona a pousmeje sa nad výrazom svojej priateľky, ktorý vyjadruje jasný nesúhlas. „Inak, čo ti povedal ten chalan, čo sa s ním vláčiš?“

Sandra pozrie prekvapene na Simonu. Odkiaľ vie o Kubovi? „Nič, nemal príležitosť mi niečo namietať. Vešala sa po ňom nejaká Nikola. Nikto o tom nevie,“ odpovedá tak, aby sa ďalej nepýtala.

            „Kto to vlastne je? Ostatných chalanov ako tak poznám, ale on je záhada. Je to kus. Keby nebažil po tebe, rovno na neho skočím. Vy spolu nechodíte? Stále ste spolu, je ako tvoja ochranka. Nikto sa kvôli nemu na teba ani nepozrie.“ Zhodnotí a spýtavo pozrie na priateľku.

            „On je Tomášov bratranec. Ty o tom nevieš? Myslela som, že ho poznáš, keď sa na neho pýtaš. A vôbec nie je moja ochranka,“ Sandra odpovedá podráždene. Prečo sa jej v poslednej dobe zdá, že nikto nevie, kto Kubo je?

            „Nie, ja tých chalanov skoro vôbec nepoznám. Ty jediná sa s nimi tak bavíš. Ale Tomáš mi nikdy nehovoril o tom, že má nejakého bratranca. Rozprával iba o kamarátovi, ktorý ho chodí občas navštíviť. Preto sa pýtam.“

Sandra neodpovedá, ale už jej nič nedáva zmysel. Nechce sa tým zaoberať. Popýta sa ho, akonáhle príde domov.

            Keď sa lietadlo dá, konečne,  do vodorovnej polohy, tak sa ako tak uloží a zaspáva. Čo je aj dobre, pretože ju Sima budú, až keď sme letia nad Dubajom.

Sandra zvedavo nakukne cez okno a rovno ju odrovnáva pohľad, ktorý sa jej naskytol. Nikdy nič také nevidela. Priniesli ju do raja. A tie stavby. To nemôže byť realita. Pozrie na Simonu, ktorá má v tvári presne ten istý stupídny výraz ako ona. Tak sa aspoň necíti trápne, že v živote nič také nevidela. Keby toto mohla vidieť Lenka, tak by vyskakovala a jačala ako zmyslov zbavená. Letuška hlási, že prichádzajú na Medzinárodné letisko v Dubaji. Keď vyjdú z lietadla nastupujú do autobusu, ktorý ich vezie k terminálu. Vonku je brutálne horko. Kým prejdú ďalšími kontrolami a dostanú sa k batožine prejde ďalšia hodina. Berie svoj kufor a upriami pozornosť na Tonyho.  

            „Kam teraz pôjdeme?“

            „Teraz vám to tu trochu poukazujem. Do prístavu  Dubai Marina, je to ďaleko. Uvidíte aj Burj Al Arab (číta sa „Burdž Al Arab“), to je niečo ako Eiffelova veža v Paríži, alebo Socha Slobody v New Yorku. Je to najdrahší hotel na svete, myslím. Vyzerá ako plachetnica. Je na Jumeirah Beach. Preto pôjdeme okolo nej. Uvidíš. Po ceste ti všetko ukážem.“ Tony sa snaží o zmysluplný výklad, ktorý zakončuje žmurknutím. Povedal jej toľko názvov, že aj tak nič nepochopila. Až na ten najdrahší hotel na svete. 

Vychádzajú z letiska, ktoré je obrovské a vonku na nich čaká nejaká žena, ktorá sa na Tonyho hodí, ako keby bola jeho manželka. Dáva mu kľúče od auta a potom pozrie smerom k dievčatám. Jej pohľad končí na Sandre, ktorú si premeriava od hlavy po päty. Akoby bola nejaká vec, ktorú môže odhodiť. Potom len začudovane dvihne obočie a Tony jej na to niečo povie, ale jediné čo Sandra zachytáva je to, že „on ju chce“.   

            „Kto ma chce?“  Sandra pozrie na Simu a je dosť naštvaná.

            „Ako kto ťa chce?“ opýta sa Sima a aj Jessicou na ňu pozerajú ako obarené.

            „Teraz si ma tá žena premeriavala a Tony jej povedal, že nech to nerieši. Že on ma chce. O čo tu ide?“ prejde ňou hrôza, z toho čo sa môže stať. Prečo práve ju Simona zavolala? Do kelu. Čo to urobila? Celou cestou sa modlí, aby sa jej niečo nestalo. Keď prechádzajú okolo Burj Al Arab od prekvapenia nevie zavrieť ústa. Neskutočná stavba. V podstate všetko bolo neskutočné. To sa len tak nevidí. Pripadá si ako dedinčanka z Ukrajiny v New Yorku.

            „Prečo si zavolala mňa?“ pýta sa potichu Simony.

            „Raz bol u mňa Tony a pozerali sme fotky. Uvidel ťa a povedal, aby som ťa nahovorila na túto prácu, potom mi písal na facebook, aby som mu poslala tvoj link a povedal mi, aby som ťa určite zavolala. Asi si sa mu zapáčila, čo ja viem?“ odpovie jej Simona nezaujato.

            Kým prichádzajú do prístavu Dubai Marina môžu vidieť všetky možné druhy stavieb.  Potom, čo konečne zaparkujú, musia čakať v klimatizovanom aute, kým po nich neprichádza Tony.  

            „Veci si zoberiete potom, teraz sa choďte postaviť k ostatným dievčatám. Dajte si to dole z hláv,“ všetky prítomné ženy si všímajú, že je Tony akosi mimo. Akoby sa niečo stalo. Je nervózny. Následne na to pochopia prečo.  

            Všetky ich postavia na pódium a každá sa cíti sa akosi ponížená. To takto fungujú bežne?  Cíti na sebe pohľady dvoch mužov, ktoré nie sú veľmi príjemné.

            „Ku komu patria tí chlapi?“ potichu sa opýta Jessicy, ktorá stojí za ňou a usmieva sa na všetky svetové strany.  Muži sú v čiernych oblekoch a ako sama pochopila, nevyberajú si ženu pre seba.  

            „Oni sú od toho nepríjemného. Dávaj si pri ňom bacha. Vyzerá to tak, že si sa mu zapáčila, keď tak po tebe pozerajú,“ odpovedá jej na otázku Jessica.

Behom pár minút si ju zavolajú k sebe. Sandra k nim ide so strachom v očiach. Srdce jej ide priam vyskočiť z hrude. Jeden z nich ju prezerá, či pre sebe nemá nejakú zbraň, akoby to bolo možné skryť pod tými bikinami. Čuduje sa, že vôbec niečo takéto povolia v Dubaji. Berú jej kufor a aj ten prehľadávajú a odnášajú bokom. Následne na to si ju jeden z nich berie bez vysvetlenia preč. Tony k nim pribieha a nikomu sa nepáči, čo sa práve deje. neznámi hodí Tonymu do rúk ruličku päťstoeuroviek a zamrmle niečo v tom zmysle, že sa ozvú. Sandra stíha Sime rýchlo zakývať, ale všíma si akí sú z toho všetci prekvapení. A ten pocit strachu, ktorý mala pred odchodom, znovu vychádza zo svojej ulity.

            Nižší z tých dvoch ju stále drží za zápästie a ťahá mimo diania, keď sa k nim pridá aj ten druhý s jej kufrom a úsmevom na perách. Nakoniec zastavujú pred veľmi veľkou a krásnou jachtou.

            „Neboj sa, on ti neublíži,“ prihovorí sa jej anglicky muž, ktorý jej konečne pustí ruku.  

            „No, to ma teda upokojilo,“ odpovie mu Sandra sarkasticky.

Zrazu sa obaja muži rozosmejú, ale nie tak ako očakáva, je to úprimný smiech.  

            „Tak toto bude stáť za to. Aspoň sa na nich trochu zabavíme.“

To sú posledné slová, ktoré počuje predtým ako vstúpi dnu. Nečakala taký luxus, krátko stojí na mieste a vycivene si prezerá celú kajutu. Všetko je luxusne zariadené. Až následne na to si všimne na stole zbraň. Nikdy s niečím takým dočinenia nemala, ale dostala chuť preskúmať ju. Pristúpi k stolu a načiahne sa po zbraň.

            „Na tvojom mieste by som sa s tým nehral. V neskúsených rukách to môže byť veľmi nebezpečné.“ Pod tónom jeho hlasu sa zľakne, rozpráva po slovensky. Otočí sa jeho smerom a prekvapenie, ktoré tam na ňu čaká je priam zásah z neba. Presne jeho hlas potrebovala počuť.

            „Mustang.“ Vysloví Sandra potichu a hodí sa mu okolo krku.