Mustangova dcéra – 4. kapitola

4. kapitola

* * *

Sandra sedí za stolom v otcovej pracovni a prezerá si plány jednej budovy, ktoré nezískali zrovna legálnym spôsobom. Zavibruje jej mobil a ona ho okamžite berie do ruky. Na displeji svieti Kubo. Zhlboka sa nadýchne a dvíha.

            „Ako jej je?“ vyblafne na neho okamžite ako si priloží k uchu mikrofón.

            „Zle, chýbaš jej. Urobila si chybu s tým, že si jej začala písať. Hovoril som ti, nerob to! Takto ju to ubíja. A dnes bola totálne na dne. Sandra, Lenka má pätnásť rokov!“ jeho vyčítavý tón priam cíti.

            Čelo si podoprie rukou a zavrie oči. Nechce, aby sa jej sestra trápila. Päť rokov ju nevidela. Teda videla, ale nemôže sa k nej priblížiť na viac ako päťdesiat metrov. „Kubo… Dobre vieš, ako rada by som bola pri nej, ale nemôžem prísť. Volal si s Baltazárom?“

            „Áno, volal. Uvidím, čo sa s tým dá robiť, ale ten policajt bude zrejme vyzvedať. Tú jeho kolegyňu spracujem, ale on je iný oriešok. Určite má po dnešku tušenie, že niečo Lenka vie. Musím si ho preklepnúť. Mustangovi je ako?“

Čakala tú otázku, ale aj tak ju zaskočila. „Už sa dáva dokopy. Za týždeň by mal byť fit. Rita sa o neho stará. Chýbaš mi,“ do očí sa jej tlačia slzy a vie, že on to vycítil.

            „Aj ty mne, láska. Neboj. Vyriešime to. Ty za to nemôžeš. Nie je to tvoja chyba. Prišiel by som, ale nechcem tu nechať Lenku bez ochrany. Je to dosť nebezpečné. Tvoja mama zatiaľ nič netuší, ale nepotrvá dlho a príde na to. George to nevzdá.“ Kubov tón je starostlivý, ako vždy. Miluje na ňom práve to, ako si dá záležať na bezpečnosti ľudí, ktorých má rád.

            „Georgeho nejako vyriešime. Daj mi vedieť, ako sa to všetko vyvíja. Ja sa musím dostať cez ten poondiaty systém. Už nad tým sedím dva dni. Dávaj na seba pozor. Máš všetko čo potrebuješ?“ keď sa niečo vymkne z rúk. Nedopadne to dobre.

            „Mám všetko. Ja som opatrný,“ zasmeje sa jej do mikrofónu. 

            „Nesmej sa. Musím ísť pracovať. Potom ti zavolám. Pa. Milujem ťa,“ nevideli sa už dosť dlho.

            „Aj ja teba. Hlavne si daj pozor, aby ťa nikto nenašiel. Pozdrav Mustanga s Ritou.“ Cmukne a položí.

Sandra odloží mobil a tvár si vloží do dlaní. Kedy vlastne prišla do stavu, že sa bojí komunikovať aj s vlastným chlapom?

Pri zaklopaní, dvihne pohľad k otvárajúcim sa dverám, v ktorých stojí Rita, blonďavá štyridsiatnička, okrem iného lekárka a ich zdravotné záchranné lano.  

            „Už sa prebral,“ oznámi a čaká na odpoveď.

            „Idem tam,“ Sandra sa postaví zo stoličky a zisťuje, že si necíti zadok. Ani nevie, kedy naposledy stála. Odkedy sa prehrabáva v tých rozkresoch a je napojená na server, tak sa od toho ani neodtrhla. Spoločne s tichou Ritou prichádza za Mustangom do izby. Kto by si bol pomyslel, že stokilového a dvojmetrového chlapa skolí jedna guľka. Je sarkastická, ale keď sa to stalo, nebolo jej všetko jedno. Je to predsa jej otec.

            „Mustang? Ako ti je?“ len čo vkročí do izby, jej pohľad sa zameriava na otca.

            „Som v poriadku, Rita sa o mňa dobre stará. Ako si na tom ty?“ upriami zrak na dcéru a premeriava si ju. Zas presedela celé hodiny za počítačom.

Sandra sa zhlboka nadýchne. Popravde sa nevie pohnúť z miesta. Len nad tým sedí a rozmýšľa nad otcom, Lenkou, mamou a Kubom. A ako si všíma, fotrík presne vie, na čo myslí.

            „Sadni si ku mne. Rita, nechaj nás, prosím ťa, samých,“ vysloví rozkazovačne a ona ako poslušný pes odchádza zo sklonenou hlavou.

Sandra zazrie po otcovi, mal by sa k nej správať lepšie. Vždy ich dá dokopy, keď sa im niečo stane. Celý čas sa o neho stará a nezaslúži si, aby sa k nej Mustang tak správal. Stále stojí na mieste a čaká, čo z ležiaceho muža vypadne.  

            „Tak sadneš si ku mne?!“ Až jeho zvýšený hlas ju vytrhne z tranzu. Prisadá si k nemu na posteľ. „Ako sa má Lenka? A Kubo?“

            „Lenka je z toho všetkého na nič, lebo skoro nič nevie. Kubo bol dnes s mamou u policajtov a ten chlap sa mu nejako nepáčil. Dám ho Baltazárovi preklepnúť… Prepáč. Mala som niečo urobiť. Neviem, čo to so mnou v poslednej dobe je,“ slzy sa jej nahrnú do očí a padajú jedna za druhou na otcovu veľkú ruku.

            „Ty predsa za to nemôžeš, ale môžeš mi hovoriť tatinko, poteším sa,“ šibalsky sa usmeje na dcéru a pokračuje, „Občas sa také veci stávajú. Bolo ich tam príliš veľa. Nečakali sme s takou prevahou. Tak sa kvôli tomu netráp. Pozri som v pohode a dostala si ma odtiaľ. Zaujímavé, že Baltazár je v poriadku. Vždy to schytám len ja,“ rozmýšľa nahlas. Pohladí dcéru po tvári a to ju trochu upokojí.

Nikdy by nečakala, že sa  jej niečo také môže stať. Ale stalo. Byť v palebnej zóne nie je nič príjemné, ale aspoň stihla otca odstrčiť. „Bože, oci, prestaň všetko zľahčovať! Ale aj tak som rada, že si v poriadku. A mal by si byť k Rite trochu milší. Si fakt taký slepý a nevidíš, že môže na tebe oči nechať? Celý čas sa tu o teba starala. Tak sa trochu snaž,“ niekedy sa Mustang naozaj správa ako zadubený idiot.

            „Všetci sa o mňa staráte,“ snaží sa z toho vyvliecť.

            „Ty si ozaj blb, odpočívaj, ja idem pracovať a pošlem ti sem Ritu, tak jej aspoň poďakuj. Behá tu okolo teba, a ty si to vôbec nevážiš,“ nahne sa k nemu a pobozká ho na čelo.

            „Tak ju sem zavolaj. Som rád, že ťa mám,“ posledné slová povie, keď dcéra otvára dvere.

            „Ja som rada, že si tam vtedy bol. Zachránil si ma.“ Ich vzťah nezačal v Dubaji, bolo to skôr než vôbec myslela, že bude riešiť nedostatok financií v rodine. Nikto nevie, čo sa počas tých dvoch týždňov stalo, ani to, kde tie dva týždne bola. Mala šestnásť a už vtedy vedela, že nie je len tak niekto. A potom sa zrazu zjavil Kubo a bol stále pri nej.

            Prichádza za Ritou do kuchyne. „Môžeš ísť za ním,“ položí  jej ruku na rameno a Rita dvíha hlavu od stola. Sandra si ihneď všimne kruhy pod očami. Blond vlasy má zviazané do uzla a zelené oči vypovedajú o neskutočnej únave. „Choď sa vyspať. Koľko si pri ňom bola?“

            „Ja som odvtedy poriadne nespala. Veľmi som sa o neho bála,“ zdôverí sa.

            „Tak si choď konečne ľahnúť. Už bude v poriadku. Vďaka tebe. Zbytočne sa neprepínaj. Dobre vieš, že si najdôležitejší člen tejto zostavy,“ vysvetlí jej Sandra. Keď sa Rita konečne postaví, v očiach sa jej zračí bolesť a únava. „Poď sem.“ Stiahne si Ritu k sebe a tuho ju objíme. Obe potrebujú cítiť, že pri sebe stoja.

            „Ach, Sandra som vyšťavená. Musím sa ísť vyspať. Idem ho pozrieť a keby niečo, tak ma zobuď. A ty sa choď tiež vyspať!“ zavelí a Sandra len ticho prikývne.

            „Neboj, niečo ešte dokončím a pôjdem. Za pol hodinu má prísť Baltazár, musím ho počkať.“

Také vysvetlenie jej stačilo na to, aby sa od Sandry odlepila a odišla za otcom. Ona prechádza k počítaču a pohrúži sa do práce. Tie firewally sú makačka, ale už len jeden a má to. Takže si bude môcť dať konečne šlofíka. Je poriadne zvedavá, čo v tom čipe nájde. George bol naštvaný. No aj tak rozmýšľa nad tým, prečo otcovi tak veľmi záleží na tom, aby to rozšifrovala. Sadne si a na malú chvíľu zakloní hlavu. Nakoniec sa preberie až na zvonenie mobilu.

            „No?“ rozpráva ospalým hlasom.

            „Už budem doma, tak mi príď pomôcť. Mám to všetko,“ oznamuje jej do slúchadla Baltazár, niekedy je fakt otravný. Má svaly ako hora a aj tak jej nedá pokoj.

            „Dobre, budem ťa čakať.“ Pretrie si oči a oceňuje svoj nápad, že sa nebude líčiť. Krk má stuhnutý, ale zaujíma ju, čo všetko priniesol. On je na tieto veci macher. Nevie, odkiaľ to dokáže všetko zohnať, ale vždy majú všetky potrebné veci na akciu. Kým nad ním rozmýšľa, on ju prezváňa. Lenivo sa postaví a ide za ním do garáže.

Pozrie na Baltazára s hlavou v kufri, je to statný a vysoký chlap. Má krátke, už mierne šedivé vlasy a potetované celé telo. Sú s otcom ako dvojičky.

            „Ty vyzeráš! Čo si robila?“ opýta sa jej, len čo sa dá do vzpriamenej polohy.

            „Ten tvoj sarkastický tón si môžeš odpustiť. Mustang sa už zobudil. Volal si s Kubom?“ zaškerí sa na neho, berie cestovnú tašku ktorú jej podáva a odchádza do domu.

            „Ale nerob sa. Ešte som sa nestihol pozrieť na toho policajta, ale aj to bude. Nechaj ma trochu vydýchnuť. A mohla by si mi urobiť kávu.“ Rozstrapatí jej vlasy a vykračuje za ňou.

            „Čo som tvoja žena? Ale, že si to ty, tak ti ju urobím. Idem ešte pozrieť otca. Poslala som Ritu do postele. Celý ten čas bola kvôli nemu hore. Vyzerala hrozne,“  snaží sa Baltazárovi vysvetliť situáciu, no jeho pohľad jej napovedá, že sama nevyzerá o nič lepšie. Zaklope otcovi na dvere jeho izby.

            „Som hore!“ zakričí, preto Sandra otvára dvere a vidí ako v ruke niečo drží.

            „Čo robíš? Chceš niečo? Už je tu Baltazár,“ prejde k jeho posteli.

Mustang pobúcha po matraci a tým jej naznačuje, aby si k nemu prisadla. „To sú tvoje fotky, keď si bola malá. Dokonca mám aj Lenkine. Nemal som vás do tohto ťahať. Keď ti ublížia…“

Sandra po ňom pochybovačne zazrie. „Máš otras mozgu alebo umieraš? To kým si, by ma raz tak či tak dobehlo, láskavo sa prestaň obviňovať z niečoho, za čo aj tak nemôžeš. Myslíš, že keby som o tom všetkom nevedela, tak ma pred tým ochrániš?“ chytí otca za ruku. „Otec, ja nie som malé dieťa, aby som takýmto veciam nechápala. Mám dvadsaťpäť a okolo seba ľudí, ktorí sa starajú o moju bezpečnosť. A sama sa viem o seba dosť dobre postarať. Sám si to zariadil, aby to tak bolo. Viem, že si teraz vyčítaš to naše stretnutie z pred deviatich rokov. Ale ja ďakujem Božej prozreteľnosti, že mi doprial spoznať vás a svet, v ktorom teraz žijem aj ja. Ukázali ste mi život, ktorý ma nesmierne baví. Inak by som sedela niekde v kancli a riešila tam hlúposti. Chceš niečo?“ On normálne mäkne. Hrôza.

            „Niekto sa nám prebral. Aká bola kóma?“ do izby vstúpi Baltazár, to by nebol on, keby si z brata neuťahoval.

            „Dobre som sa vyspal, za to vy vyzeráte, tak že by sa vám aj hodila,“ odpovie mu Mustang rovnako a usmeje sa popod fúz.

             „Na pár dní by sa mi to páčilo. Ako ti je?“ Baltazár si k jeho posteli prisunie stoličku otočí ju operadlom k otcovi a obkročmo si na ňu sadne.

            „Žijem, za dva dni som fit. Čo si priniesol?“ Mustang pozrie na brata, samozrejme, že chce vedieť, či priniesol všetko čo mal na zozname.

            „Mám aj pár hračiek navyše. Nebudú sa ti páčiť, keďže ty a tvoja dokonalá dcérenka uznávate teóriu, čím viac živý tým lepšie. Ale pre tentokrát ti môžem povedať, že aj ja som to schytal, ale do nohy. Dúfam, že budeš pokojnejší.“

Sandra sa zamračí a má chuť tresknúť mu hlavou o kraj postele.

            „Neuťahuj si z nás, preto sme takí dobrí. A konečne si to schytal aj ty, už som si myslel, že ako tvoj starší brat mám povinnosť za teba dostávať všetky guľky do tela.“

Sandra prekrúti očami, tie ich reči. Ani jeden si ich neodpustí. Vždy sa tak doberajú. Mustang zhadzuje zo seba paplón a postaví sa na nohy.

            „Hej, čo robíš? Ty si invalid, takže budeš ležať, kým nebudeš úplne v poriadku!“ vyletí po ňom Sandra a snaží sa ho znova položiť do postele.

            „Sandruš, ja nie som malé dieťa, ale chlap, ktorý niečo vydrží. A nebudem už ležať v posteli. Musím sa rozhýbať. Takže, keď si sa ma tak veľkoryso pýtala, či niečo nechcem. Choď mi, prosím, urobiť niečo na jedenie a čaj. Kávu si teraz radšej odpustím!“ vysloví autoritatívne s nádejou, že to aspoň raz na ňu zaberie. „Neopováž sa odporovať!“ podvihne jedno obočie a Sandra konečne podľahne.

Odchádza preč, ale tá tichá debata medzi Baltazárom a Mustangom sa jej veľmi nepozdáva. Niečo pred ňou skrývajú. A ona si zistí čo.

* * *

Lenka si učeše vlasy, dáva si ich do gumičky a odchádza zo svojej izby. „Mami už ma dole čaká Kubo, musím ísť!“ kričí na ňu od dverí.

            „Ale nemáš ešte desiatu. Ja idem dnes k lekárovi, neviem kam ma pošle, tak keď neprídem, dám ti vedieť. Dobre, zlatíčko? Dúfam, že sa mi nič nestane.“

Lenka si ťažkopádne vzdychne. Znova ju chytá paranoja. Prečo si tá žena stále myslí, že ju niekto sleduje? Musí o tom povedať Kubovi.

            „Dobre, idem a daj na seba pozor mami, ľúbim ťa.“ Dáva jej bozk na líce a odchádza. Kým schádza dolu schodmi, lebo výťah je opäť pokazený, tak rozmýšľa nad tým, prečo sa mama správa v poslednej dobe, tak zvláštne. Zamyslená si sadá aj na sedadlo spolujazdca.

            „Ahoj, čo sa deje?“ pýta sa jej Kubo, hneď ako nastupuje do jeho auta. Okamžite mu udrelo do očí Lenkino zvláštne správanie.

            „Mama je paranoidná. Posledné dni sa správa zvláštne a pred nedávnom mi povedala, že ju niekto sledoval. Neviem čo si mám o tom myslieť, ale začínam mať o ňu strach. Čo ak sa jej niečo stane?“ Vôbec jej nenapadlo, že by mohla mať pravdu.

            „Povedala ti aj to kto by ju mohol sledovať?“ opýta sa Kubo akože medzi rečou.

Lenka pokrúti hlavou a viac nič nehovorí. Za to Kubov výraz jej toho dosť napovedá.

            „Myslíš, že by ju mohol naozaj niekto sledovať?“ vybehne jej z úst veľmi dôležitá otázka.

Kubo k nej zvrtne pohľad, z ktorého sa nedá absolútne nič vyčítať. Dočerta, musí ísť za ňou.

            „Okamžite ma zober za mamou!“ okríkne ho a má v pláne vyskočiť za jazdy z auta.

            Kubo ju zastaví rukou na jej predlaktí, „Prestaň! Odveziem ťa do školy a pôjdem za ňou. Ty sa do ničoho nebudeš zapájať. Rozumela si mi dosť jasne?!“ povie to takým autoritatívnym tónom, že mu nemôže ani odporovať. Nikdy ho takého nezažila.

            „Dobre, ale zavolám mame, nech ťa počká doma, že za ňou prídeš.“ Vyťahuje mobil a vytáča ju. „Mami, príde za tebou Kubo, tak ho počkaj prosím ťa, doma. On ťa odvezie aj k lekárke, dobre?“ snaží sa rozprávať, tak aby mama nezistila neistotu v jej hlase.

            „Dobre, povedz mu, že ho počkám. Idem zatiaľ do obchodu. A poslúchaj.“ Ach, bože. Toto asi nikdy neskončí. „Len ma vyhoď pri škole a potom choď hneď za ňou. Dobre? A daj mi, prosím ťa, vedieť, či je v poriadku.“ Úplne sa vystrašila. Kubov pohľad a to aký je zrazu mĺkvy, neveští nič dobré. Zastavujú pred školou a decká pozerajú kto prišiel. Snaží sa, nevšímať si prekvapené pohľady, už vie o čo tomu chlapovi išlo.

            „Keby sa niečo dialo, tak mi len prezvoň. Ja tu budem do pätnástich minút,“  zakričí na ňu cez otvorené okno svojho Lexusu a odchádza preč.

* * *

Akonáhle vyštartuje vytáča Sandru, ktorá mu, ako vždy, okamžite zdvihne hovor.

            „Niekto sleduje tvoju matku. Idem to preveriť, ale Lenka bola z  toho celkom mimo,“ Kubo prechádza rovno k veci.

Sandra sedí na stoličke ako prikovaná. „Idem tam! Priletím čo najskôr. Nesmie sa im nič stať. Budem ti volať. Beriem im aj doklady. A dávaj na seba pozor. Nechcem o teba prísť.“

Presne tohto dňa sa obávala. Má taký silný pocit strachu, až ju to samú prekvapuje.

            „Čo sa deje?“ do pracovne vkročí Baltazár.

            „Musím ísť domov, niekto sleduje mamu. Beriem im doklady a musíme ich rýchlo niekde ukryť. Im sa nesmie nič stať. Inak si to neodpustím do konca svojho života.“

Baltazár sa bez slova otáča na päte a odchádza za Mustangom. Sandra si rýchlo objednáva letenku a kašle na veci, niečo si poriadi tam. Jediné čo ju trápi je jej malá sestra a mama. Ako sa o nich dozvedeli?

            „Idem aj ja!“ Vyhlási rozhodne Mustang stojaci zrazu vo dverách a bezpochyby si myslí, že mu to dcéra odobrí.

            „Nie, nejdeš! Mama nesmie zistiť, že som s tebou. Položilo by ju to. Ani nevie, že žiješ.“ Čo v podstate nevie skoro nikto. „A ešte k tomu si invalid. Budeš nám k ničomu.“ Snaží sa ho odbiť.

            „Tieto reči na mňa nezapôsobia. Ideme všetci. Nevieš, o čo tam ide. Potrebuješ ochranu a podporu.“

Sandra pozrie na otca. Má pravdu, ale dúfa, že to tak nebude. V tom jej napadne šialená myšlienka. Čo keď si to Lenka vymyslela, len preto, aby ju dostala domov?

            „Čo je?“ pýta sa Mustang.

            „Čo keď si to Lenka vymyslela, len aby ma dostala domov? Ona je potvora.“ 

            „O tom pochybujem. Myslíš, že by bola taká hlúpa a ohrozila tvoju bezpečnosť? Päť rokov to dievča o tebe nikomu nepovedalo, prečo by niečo také robila práve teraz?“ Mustang podvihne obočie.

            „Tiež pravda. Tak poďme.“

Sandra rýchlo berie všetko čo budú potrebovať a Baltazár už drží v ruke ďalšiu tašku, v nej má určite svoje hračky.

            „Beriem si aj ja svoje veci. Musím Mustangovi ešte ošetrovať ranu,“ Rita sa prihovorí Sandre a ona jej len prikývne. „Neboj sa o ne. Dáme to všetko do poriadku.“ Upokojuje dcéru svojho milenca.

Sandra sa snaží ovládať emócie, ktoré ňou lomcujú. Ani len vo sne jej nenapadlo, že by Lenku s mamou mohol niekto ohrozovať.

Keď prichádzajú na letisko, tak sa strach v nej iba stupňuje a snaží sa byť vo svojom pokojnom svete. Ale toto je krutá realita a ani nevie, kto by po jej rodine mohol ísť. Nikto o nich nevie a nikto ani nevie, že ona je Mustangova dcéra. Ani nevie ako sa pod náporom myšlienok ocitá v lietadle.

            „Budeš sa držať v pozadí, rozumela si mi?“ Mustang ju svojimi slovami vytrhne z tranzu.

Sandra sa na neho výsmešne pozrie, nakoľko sedí vedľa nej. On si myslí, že sa do ničoho nebude zapájať? Tak to je na veľmi veľkom omyle. „Na to môžeš rovno zabudnúť. Nedovolím, aby sa im ublížilo. A pokiaľ viem, si to ty, kto je tu postrelený. Tak mi radšej nedávaj rady o tom, čo mám alebo nemám robiť!“ Nemá náladu sa s ním o tom vadiť.  Nakloní sa k Baltazárovi,  ktorý sedí pred ňou. „Mohol by si sa pripojiť na moju stranu a vliať mu rozum do hlavy?“

On sa uškrnie a otočí sa smerom k Mustangovi.

            „Braček, nemáš inú možnosť ako poslúchnuť moju neter. Momentálne je v stave, kedy by vedela ublížiť aj tebe. A to si zas nemôžem dovoliť ja. Pretože, keď zabije ona teba, potom musím zabiť ja ju a za to zabije Rita mňa a to nie sú trikrát vynikajúce vyhliadky do budúcna.“ Zasmeje sa tým svojím hrozným cigaretovým smiechom a uloží sa naspäť do sedadla.

            „Ja to mám teda rodinu. Dcéra mi rozkazuje a brat ju v tom podporuje. Rita aspoň ty buď na mojej strane.“ Otočí sa smerom k nej. Ona nič nepovie ako vždy. Len sa smeje očami. No, momentálne by Sandra povedala, že sa rehoce, ale keďže to nie je nahlas nemôže to na istotu zhodnotiť.