Mustangova dcéra – 5. kapitola

5. kapitola

* * *

Lenka sedí s nohami zasunutými pod lavicou. Už nech skončí deň. Dúfa, že na strednej si nájde aspoň nejakých priateľov. Odkedy zmizla Sandra sa jej spolužiaci nesprávajú priateľsky. Po jej odchode to bolo ťažké. Mama celé dni plakala a behala na políciu. Sama nevedela, čo sa deje a kde Sandra je. Simona sa úplne zrútila a nebola schopná nič povedať. Kubo mlčal, aj keď na ňom bolo vidno, že mu celá tá situácia nie je po chuti. Niektoré veci si uvedomuje až teraz. Odstupom času sa na všetko pozerá inak. Nevedela aký postoj zaujať, akonáhle prišla prvá esemeska od Sandry. Majú svoj poznávací znak v správach. Vedela, že to píše ona. Bohužiaľ, nemohla o tom povedať mame. Veď jej samej sa ozvala až po trištvrte roku. Vraj z bezpečnostných dôvodov. Z myšlienok ju vytrhnú spolužiaci tlačiaci sa na okná.       

„Čo sa deje?“ postaví sa a rovnako ide zistiť, čo sa pod oknami robí. Decká s krikom vybiehajú zo školy. Preglgne. Rýchlo vytáča Kuba. Našťastie hneď zdvíha hovor.

            „Áno?“

            „Niečo sa tu deje, všetci utekajú zo školy. Preboha, niekto dole strieľal!“ hovorí mu to s tichým, ale za to veľmi vyplašeným hlasom. Nie že strieľal, oni stále strieľajú.

            „Idem tam. Niekde sa schovaj. A never nikomu, kým tam nepríde Sandra, alebo ja. Mamu máš v poriadku. Zapamätaj si, nie je Sandra, nie sme my!“  to sú posledné slová, ktoré vysloví a ruší hovor.

Lenka sa rozhliada po triede, do ktorej vstupuje vystrašená učiteľka. Zrazu jej v hlave začínajú behať rôzne scenáre toho, o čo tam v skutočnosti ide. Rozmýšľa nad tým všetkým, čo ju Kubo učil. Ako sa brániť a všetky tie veci. V školskej taške stále nosí vyskakovací nôž, ktorý od neho dostala k narodeninám. Teraz sa jej bude asi veľmi hodiť. Spolužiaci sú vystrašení a ona sa snaží triezvo zhodnotiť situáciu. Učiteľka sa ich snaží upokojiť a volá na políciu. Každá sekunda jej pripadá ako hodiny a hodiny. Zrazu len do miestnosti vbehnú chlapi s maskami na tvárach. Majú v rukách zbrane a nevyzerajú, že sú mierumilovní. Jeden z nich priloží zbraň učiteľke k hlave.

            „Ktorá je Lenka Romanová?!“ zakričí niekto z nich a všetky hlavy sa otočia k Lenke.

Ona vystrašene pozerá na robustného muža, ktorý má tvár zahalenú kuklou. Pomaly sa k nej približuje a Lenka rovnakým tempom cúva. Telom jej prechádza hrôza. Čo od nej chcú? Sandra! To je jediné, čo ju v tej chvíli napadá.

            „Mustang ťa chce vidieť.“ Vysloví razantne muž pred ňou.

Všetci počujú ako sa pri škole zbiehajú policajti. Teraz sa odtiaľto nedostanú. A im ublížia. Má dojem, že keby sa jej chcelo cikať, tak by bola pod ňou mláka. Sandra! Ohrozila ju tým, že si spolu písali? Nie, to nemôže… Zrazu pozbiera všetku odvahu, ktorú v sebe má. Prekvapí tým samu seba. „A kde je ten tvoj Mustang?“ musí naťahovať čas.

            „Tu som!“ Do miestnosti vstupuje chlap s jazvou cez líce. Vyzerá hrôzostrašne. Preglgne na prázdno. Tak to teda nepredvídala. Prejde ňou ďalšia vlna strachu. Prečo sa ani nesnaží zakryť si tvár? Všetci ostaní sú zamaskovaní.

            Ako to Kubo povedal? Zapamätaj si, nie je Sandra, nie sme my! „Ty nie si Mustang!“ vyletí z nej ani nevie ako. Chlap sa na chvíľu zastaví a rozmýšľa nad tým, čo povedala.

            „Ako to vieš?“ približuje sa k nej a ona znova cúva. To vôbec nevyzerá dobre. Vôbec.

            „Mustang, vyzerá inak. Čo odo mňa chcete?“ keď má umrieť, tak aspoň nech vie prečo. Strieda sa v nej panika s adrenalínom a strachom. Trochu zvláštna kombinácia, ale za to až priveľmi intenzívna. Teraz by ocenila, keby tam niekto vpálil, presne tak ako v tých poondiatych filmoch a zlikvidoval by ich.

            „Už si sa s ním stretla?“ muž, kráčajúci k nej hovorí hlbokým hlasom.

Lenka naráža do steny. Srdce jej bije až niekde v krku. Všetci spolužiaci sú vystrašení na smrť nahrnutí v jednom kúte a ona má tiež na mále. V duchu dúfa, že Sandra je aspoň niečo také, čo sa podobá na masového vraha, lebo nevie, kto si s tými hordami svalov poradí.

            „A keby áno?“ odpovie drzo.

Muž sa zastaví a zamračene sa na ňu zahľadí. Niečo mu na tom všetkom nesedí. „Hm, zaujímavé. Práve on je jeden z tých, ktorého nikto nikdy nevidel a predsa si myslíš, že si ho už stretla? Asi preto, že je to tvoj otecko, však?“

Lenka na neho nechápavo pozrie. Čo je duch ten Mustang? „Môj otec? Nie, on to nie je. Ak chcete overte si to. On je len obyčajný robotník na stavbe a strašný debil. Ani výživné na mňa neplatí. A rozumu tiež veľa nepobral. Takže o tom veľmi pochybujem, ale zaujímavá teória to je. To musím uznať. Na niekoho ako vy,“ rukami ukazuje na jeho postavu. Bože, tá jej huba. Ale keď ona je, tak strašne, nervózna a práve preto toľko tára. Sandra, kde si? Pýta sa v duchu a začína sa modliť, pretože ak toto prežije bez ujmy, bude to učinený zázrak.

            „Si zaujímavá na to aký máš strach. Nebojíš sa používať ten tvoj podrezaný jazyk. Nie nadarmo si Sandrina sestra však? Tak mi teda povedz, odkiaľ poznáš Mustanga?“ Chlap si priťahuje stoličku a sadá si na ňu obkročmo, čo znamená, že na neho pozerá takpovediac z vrchu.

            „Čo odo mňa chcete?“ zagáni na neho.        

            „Niečo čo tvoja sestra má a nechce mi to vrátiť. Zaujímavé, že sa mi nikdy nezdôverila s tým, že má sestru a mamu. Stále rozprávala, že je sama. Že jej rodina zahynula pri autonehode. A ja zrazu len tak zistím, že mi klamala a to ma dosť naštvalo. A hlavne potom čo si dovolili!“ Muž rozpráva pomaly, akoby chcel, aby si zapamätala každé jeho slovo. Do šľaka, o čo tu ide? Má len pätnásť. A nevie koľko jej vydrží odhodlanie, ktoré sa pomaly, ale iste stráca. Kubo švihaj! Pomóc. Zvonku počuje krik.

Prihláste sa k odberu noviniek

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov

* * *

Sandra sedí v dodávke a poklopkáva si nervózne nohou. Presne tomuto sa chcela vyhnúť. Prečo musí mať Kubo vždy pravdu? Nešťastne na neho pozrie a z jeho pohľadu dostáva všetku podporu, ktorú práve teraz potrebuje. Jediné ich šťastie je, že majú krytie tam, kde by to nikto neočakával. Takže akcia, ktorú mienia teraz urobiť, sa zaobíde bez väčších následkov. Skupina ako oni dokáže existovať len v prípadoch, že šéf dokáže vyjednať férové dohody. A práve v tomto je Mustang kráľ, inak by už svet dávno vedel, že žije. Bez podpory od tých zhora by nefungovali.          Vždy musí byť niekto, kto urobí špinavú robotu. Ale to môžu byť len tí, ktorí v samej podstate neexistujú, virtuálne, papierovo, ani dôkazne.

„Musíme tam vbehnúť skôr ako im ublížia. Máme všetko? Ja so Sandrou, Baltazárom a Kubom pôjdeme hore, Rita budeš strážiť pri vchode, nech nám tam žiadny policajt nevbehne.“ Rozkazuje Mustang a oni ho všetci počúvajú.

Kubo upriami pozornosť na Sandru a dodáva jej odvahu predstúpiť pred sestru, trochu si aj dáva za vinu, že si neuvedomil skôr závažnosť situácie. Ale pokiaľ nebudú vedieť, kto tam hore je, nemôžu sa zaoberať svojimi citmi. Vždy mu hovorila, ako sa bojí samej seba. Bojí sa toho, do akej miery vie vzrásť jej strach. A to je veľmi, ale veľmi deštruktívne.

            „Tak ideme! Rita, vieš čo máš robiť,“ rozkáže Baltazár.

Všetci vyskakujú z upravenej čiernej dodávky oblečení za zásahovú jednotku. Od hlavy až po päty sú zamaskovaní.

Rita prichádza za veliacim dôstojníkom, robí svoju robotu veľmi dobre a vie ako spracovať policajtov, na koho sa vyhovoriť a dostať ich do informačnej pasce. Kým si stihnú pooverovať informácie, oni už budú dávno v bezpečí. Nie je to prvýkrát čo takéto niečo robia. Na území Slovenska to urobili už päťkrát a vždy to prešlo. Čakajú na jej signál a akonáhle im hlavou naznačuje, že môžu vojsť dnu vbehnú do budovy.

Sandra si vyťahuje svoju zbraň Glock 17, dobrá  a šikovná vecička aj Baltazárovi sa páči. Je to celosvetovo najrozšírenejšia zbraň, kapacita zásobníka je sedemnásť deväťmilimetrových nábojov Luger. V nabitom stave váži okolo jedného kila, ale veľkostne padne rovno do ruky. Baltazár má rád iné kalibre ako napríklad HK 417, to je útočná puška, ktorú poväčšine používajú jednotky NATO a armáda USA. Mustang má civilnejšiu HK MR308 a samozrejme jeho vrhacie nože. Kubo si neodoprie samopal MP7, veľmi efektívny a presný.

Opatrne, ale rýchlo postupujú hore na poschodie. Sandra natlačená na stene vidí ako sa Baltazár prudko otáča a do niekoho strieľa, boli dvaja, počuje tlmené výkriky. Najprv jedno a potom druhé padnutie na zem, ale nevšíma si to, musia postupovať ďalej. Jediné čo ju zaujíma je Lenka. Helena je už na ceste do Japonska, tak aspoň o ňu sa nemusí báť. Vidí na otcovi, že ho tá rana, ktorá sa nestihla zahojiť bolí, ale musí sekať machra. Kedy pochopí, že už nemá dvadsať? Spoločne jeden za druhým prichádzajú k triede, v ktorej je Lenka. Všetci štyria naraz namieria zbrane a strieľajú do chlapov, ktorí držia stráž pri dverách. Pomaly sa zvezú dole k zemi. Okamžite pribehnú k nim, Kubo s Baltazárom kontrolujú, či žijú. Keď z triedy začujú hlas.

            „Tak kde je Mustang aj s tvojou sestrou?!“

            „Ako sa o nej dozvedel?!“ precedí Sandra pomedzi zuby a Mustang rýchlo vstupuje do triedy.

            „Tu som! Aká úbohosť vrieskať tu po bezbrannej bytosti. Myslíš si, že si teraz o niečo vyššie? Nenahradíš ma, na to by si musel zmiznúť a to ty nedokážeš. Okamžite ju pusti!“ zhúkne Mustang a chlap pod hrozbou jeho hlasu púšťa Lenku, ktorá okamžite uteká k sestre.

            „Sandra!“ hodí sa jej okolo krku, no sestra ju odtláča.

            „Som v poriadku,“ obzerá sa okolo seba, vidí vystrašené deti a učiteľku, ktorá samozrejme nevie spustiť z Mustanga oči. Nejako rýchlo ju prešiel strach, pomyslí si Sandra. Už si akosi zvykla na to ako otec pôsobí na ženy. Nečuduje sa ani svojej mame, že mu podľahla.

            „Ani sa nehýb inak ti odstrelím palicu!“ vystríha Baltazár jedného z ozbrojených chlapov a Sandra s Kubom okamžite mieria na ostatných. 

            „Sandra, Kubo zoberte Lenku a deti. Choďte odtiaľto preč!“ rozkazuje Mustang a obaja vedia, že nemá zmysel odporovať. Kývnu na deti a berú ich do bezpečia. Tichý Kubo ide prvý a Sandra posledná, aby ich dokázali ochrániť, ak by niekto po nich strieľal. Takéto situácie sú nevyspytateľné a človek nikdy nevie, čo nastane. Môžu si miliónkrát naplánovať akciu, nikdy to nemusí vyjsť podľa ich predstáv. Kvôli tomu vždy viac – menej improvizujú. Konečne sa dostávajú na prízemie, kde je bezpečne.

Sandra si k sebe stiahne sestru. „Leni, počkaj tu aj s deťmi a Kubom. Za chvíľu odtiaľto vyjdeme všetci spolu dobre?“ upokojuje ju a dáva signál mužovi svojho života. Pochopil, preto deťom rozkáže, aby sa zatiaľ zhŕkli. Nesmú vyjsť skôr, ako príde Sandra s Mustangom a Baltazárom.

Ona vybieha hore a vidí ako sa tam chlapi bijú. George, muž s jazvou, akurát v tej chvíli trafí jej otca do tej rany, ktorá sa otvorí a začne krvácať. Baltazár jedného z nich zastrelil a ona sama sa už nemôže pozerať na to ako George ubližuje jej otcovi, ktorý si evidentne bitku užíva. Mustang je síce veľmi dobrý v boji z blízka, ale Sandra aj tak namieri na Georga zbraň a strieľa. V tom sa všetci otáčajú k nej následne na miesto, kde George padá k zemi. Netrafila ho, tak aby neprežil.

            „Chceš ma zabiť?“ skríkne po nej otec.

            „Ďakujem by stačilo! Poďme, za chvíľu sa odtiaľto nedostaneme. Musíme si švihnúť, biť sa môžeš inokedy. Rita, ideme dole!“ povie Sandra do odposluchu. Všetci prikývnu a odchádzajú spolu s ňou. Pri odchode počujú ako George nadáva na všetky strany a potom kašle.

            Zamračí sa na otca, ktorý drží v jednej ruke pušku a druhou si k sebe pritiahne dcéru. Dáva jej bozk na spánky a promptne schádzajú dolu.

„Otecko, ja viem mieriť. To mám po tebe,“ podpichne ho, vie ako má rád, keď mu tak hovorí.  

            „Ja viem, prepáč.“

Za chrbtom počujú Baltazárove uchechtnutie, ale ani jeden si ho nevšíma. Prichádzajú ku skupinke detí a vyprevádzajú ich z budovy. Rita si vydýchne a pribieha k nim. Policajti nevedia ako reagovať, no záchranári a rodičia sa začínajú okamžite starať o deti, čím sa vytvorí dosť veľký chaos, aby oni mohli zmiznúť.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn

Sandra si sadne do dodávky vedľa svojej malej sestry. Oprie si hlavu o operadlo a vydýchne úľavou. Na ramene pocíti päsť.

            „Ako som sa o teba bála, ty krava sprostá. Päť rokov som ťa nevidela. A kde je mama?“ Lenka začne nekontrolovane búchať do sestry, po tvári jej tečú slzy.

            „Ach, kuriatko moje. Hlavná vec, že si v poriadku,“ chytí jej ruky a pritisne si Lenku k sebe. Tíši ju a chápe jej momentálne rozpoloženie. Sama bola taká istá. Sedí s ňou sama na zadnom sedadle, Kubo šoféruje, Baltazár sedí pri ňom vpredu a Rita s Otcom sedia pred nimi. „Mama je na ceste na dovolenku. Neboj sa o ňu. Pošlem ťa za ňou. Dobre?“ dvihne si jej pohľad k sebe.

            Lenka preglgne. „Ten chlap tam… kto to bol? Povedal, že je Mustang a keď som mu povedala, že on to nie je, tak tým bol zaskočený. Pretože Mustanga nikto nepozná.“

            Sandra pozrie na otca, ktorý sleduje situáciu pred sebou. Vie, že počúva. On vždy počúva. „S tým si nerob starosti. Ako si vyrástla. Ani som nečakala, že budeš taká pekná. Vážne som ťa dlho nevidela. Prepáč. Prepáč, že som nebola pri tebe. Srdco moje,“ ospravedlňuje sa, napriek tomu, že jej to tie roky nevynahradí.

            „To je v pohode. Chcem byť s tebou. Prosím. Strašne si mi chýbala. Čo by som robila, keby sa ti niečo stalo?“ kým prichádzajú do Viedne, tak Lenka zaspí a Sandra si užíva krátke chvíle s ňou.

            „Všetko v poriadku?“ pýta sa Kubo zo sedadla vodiča. Nikto, okrem neho, sa neodváži povedať jedno slovo. Nechávajú jej priestor, aby mala aspoň šancu vyrovnať sa s tým, čo príde. Toto je tá odvrátená stránka ich života. Žiadny život nemajú. Pracujú, zarábajú, ale nežijú. Vlastne neexistujú.

            „Všetko už bude v poriadku. Ani si nevieš predstaviť, ako mi chýbala. Ten jej podrezaný jazyk. Musela sa báť a aj tak nič nepovedala. Od koho sa preboha o nej dozvedel?“ Kubo parkuje pred komplexom luxusných bytových jednotiek. Všetci vyskakujú z auta.

            „Kuriatko, sme tu, vstávaj. Prenesie ťa Kubo do postele?“ Sandra sa snaží sestru aspoň nejako prebrať.  

            „Nie, ja idem sama. Kde sme?“ poobzerá sa okolo. Pred autom stoja muži so ženou, ktorí ju prišli zachrániť a ona vôbec nevie, kto to je. Mustang s Ritou idú popredu do bytu.

            „Vo Viedni, nemohli sme zostať tam. Vyspíme sa tu a potom uvidíme. Už ti nikto neublíži,“ Sandra pohladí Lenku po vlasoch a vystupujú z dodávky. Ťahá ju za ruku smerom k výťahu. Baltazár s Kubom ich dobiehajú a nastupujú s nimi. 

            „Inak ja som Baltazár,“ nahne sa k Lenke a vtisne jej bozk na líce. Vystrúha úsmev, ktorý zaberá na ženy v jeho veku a nie na Sandrinu sestru.

            „Lenka, ale to už asi vieš.“

            „Sme tu, Lenka chceš spať sama  v izbe alebo budeš so Sandrou?“ pýta sa jej Kubo, keď prechádzajú k dverám ich bytu. Kubo otvára a všetci vojdú do veľkého, luxusne zariadeného mezonetu.

            „Budem spať sama, ty buď pri Sandre. Viem sa o seba postarať,“ púšťa Sandrinu ruku a vidí im na tvárach presne to, o čo jej išlo. Prekvapenie.

            „Hm, predsa len je to tvoja sestra,“ rozpráva niekto za jej chrbtom a keď sa otočí uvidí vysokého muža, ktorý bol s ňou v aute. Vykročí k Lenke a podáva jej ruku. „Ja som Mustang, Sandrin otec.“

Mustangove posledné slová na ňu doliehajú ako balvan, ktorý ju pritláča k zemi. A úplne zakryjú myšlienku, že vyzerá inak ako v triede, aj keď tam mal kuklu.  „Otec?“ prestrašene sa pozrie na Sandru a vidí ako očami dáva Mustangovi najavo svoj názor na to, čo jej práve povedal.

            „To je na dlho. Teraz sa najeme a trochu odpočinieme. Kde je Rita?“ Sandra sa snaží o rýchlu zmenu témy.

            „Tu som. Ahoj Lenka, tak často som o tebe počula. Som rada, že ťa konečne spoznávam. A Mustanga nerieš. On je po otrase mozgu, tak si myslí, že je boh. Som Rita,“ žmurkne na dievča a odchádza do priestrannej kuchyne.

Lenka na nich pozerá ako mála myška zo svojej skrýše a snaží sa skompletizovať posledné hodiny a hlavne informácie, ktoré sa dozvedela. Je toho pomerne dosť a jej mozog nech je akokoľvek mladý, jednoducho prestáva fungovať. Radšej je ticho, otáča sa a kráča smerom nevie kam. Ocitá sa v nejakej jedálni spojenej s kuchyňou a sadá si za pult.

            Sandra chytí otca za tričko a potiahne ďalej od Lenky. „Rovno si jej mohol vyklopiť všetko! Normálne si ma nasral, ja viem, že sa vyžívaš v tých tvojich otcovských, ani neviem ako to pomenovať, ale ber na ňu ohľad. Nevidíš, že už aj bez toho je dosť vykoľajená? Ach, ty si niekedy neznesiteľný. Baltazár ukočíruj si, prosím ťa, brata!“ prosebne pozrie na Kuba.

            „Ale zlato, ona to zvládne, neboj sa. Mala by si dnes spať s ňou. Ja to vydržím.“ Kubo si prudko k sebe pritiahne svoju polovičku a skryje ju do jedného veľkého objatia.

Áno, presne toto potrebuje. Veľmi jej chýbal. Dvihne k nemu hlavu a on prikladá pery k tým jej. Cíti ten nával pocitov, ktoré v nej vyvoláva.

            „Mala by si ísť za ňou,“ Kubo sa od Sandry odtrhne a žmurkne na ňu.

            „Ako ti je?“ Sandra si prisadne k nej na barovú stoličku .

            „Som v pohode,“ odsekne Lenka, nemá vôbec chuť jej niečo vysvetľovať. Odkedy má Sandra iného otca ako ona?

            „Nehnevaj sa na mňa, poď zoberieme si niečo jesť a pôjdeme sa porozprávať do izby,“ vykročí k chladničke.

            „Sandra, prečo Mustang povedal, že je tvoj otec?“ keď jej to neodpovie, tak ju asi zaškrtí.

            „Ono je to trochu zložitejšie. Pamätáš…..“