Mustangova dcéra – 6. kapitola

6. kapitola

Kubo si premeriava priateľku, ktorá práve podáva svojej sestre šálku s horúcou čokoládou. Pousmeje sa. Musí to byť zaujímavé mať súrodenca, sám je jedináčik, takže tejto súrodeneckej láske veľmi nerozumie alebo aj možno áno. Celé tie roky, ktoré dával na Lenku pozor… prirástla mu k srdcu. Nie raz sa snažil Sandre vyhovoriť jej rozhodnutie zostať pri otcovi a v jeho bande.

     Mal dvadsať, keď začal pracovať s Tomášom Čiernym. Vtedy sa aj zoznámil s Mustangom, ktorý ho poveril tým, aby dával pozor na Sandru. Vpadol do partie ako rozbúrená voda a nakoniec sa z nich stala viac menej rodina. Mustang musí zostať v anonymite, je to niečo, čo chráni celú ich skupinu, preto potreboval niekoho, kto dá pozor na jeho dcéru.

     Neznášal tie reči o tom, ako sa ešte dajú dokopy. V samej podstate je zaujímavé, že sa Mustangove slová naplnili, „Ešte mi raz poďakuješ, keď s ňou budeš mať deti.“ Nerozumel prečo by mal mať s jeho šestnásťročnou dcérou deti. Bolo to jednoducho nepredstaviteľné. S Tomášom sa dohodli, že ho pred sídliskovými deckami a Sandrou predstaví ako svojho bratranca. Najprv začal hrávať s miestnymi chalanmi futbal, neskôr spolu išli na pivo a zavolali ju, aby išla s nimi, nakoniec ju prvýkrát odprevadil domov, o pár dní išli na prechádzku, ktorú sprevádzali jemné dotyky a červeň v Sandriných lícach… štyri roky fungovali ako priatelia. Potom si začal uvedomovať, čo tými slovami Mustang sledoval.

     Po jednej akcii, postrelili ho a ona mal sa na to Mustanga spýtať. Chcel vedieť, prečo si myslel, že so Sandrou budú tvoriť pár a dosť bol mimo z toho, čo sa v ňom dialo. A akej odpovede sa mu dostalo? „Vieš Kubo, vzťahy sú zložité, ale tým, že si si so Sandrou začal budovať najprv priateľstvo… poznáš ju, vieš aká je, ona pozná teba. Sila partnerstva nespočíva vo veľkej láske, ale v uvedomení si toho, že ten druhý môže byť pre teba prínosom a vlastne sa stáva tou barlou, ktorú každý z nás potrebuje. Musíš pochopiť, že v našej brandži môžeš mať ako partnera niekoho, kto dokáže žiť tvoj život bez podmienok a viditeľnej budúcnosti. Niekoho, kto v tebe nebude vidieť len veľkého urasteného chlapa, ale ľudskú bytosť, ktorá je pre teba ochotná obetovať život.“

     Okolo Mustanga má veľmi veľa nezodpovedaných otázok, ale za tie roky čo ho pozná vie, že by bez príčiny neublížil ani muche. Tak možno tej muche áno. On je taký ten zvláštny druh kovboja, ktorý potrebuje pre niečo bojovať s Baltazárom sú naozaj zohratá dvojka. Kým si zvykol na ten ich zvláštny humor, musel prehltnúť veľa nemiestnych poznámok. Napokon, už prestal prehĺtať a začal sa k nim aj vyjadrovať. Samozrejme, že zo začiatku sa držal na uzde. Sám veľký Mustang bol pojem už vtedy, ani nevie skutočný dôvod, prečo si vybral práve jeho, aby sa k nim pridal do partie.

     „Čo tvoja rana?“ Kubo pristúpi k Mustangovi a premeriava si ho.

     „Rita mi to ošetrila, však zlato?“ Mustang sediaci na gauči si prehodí ruku okolo Ritiných pliec a pritiahne si ju k sebe. „Ako je Lenke? Jej matka sa bude báť, kde je,“ dvihne pohľad ku Kubovi.

     „Nie, nebude. Poslal som ju za Toushirom. Aj tak to potrebovala a povedal som jej, že sa o Lenku postarám. Čo ťa zrazu tak zaujíma?“ vyzvedá a zazrie po ňom. On sa o Lenku zaujíma len kvôli Sandre, takže mu to je akosi podozrivé.

     „Je to Sandrina sestra a keď sa bojí ona, tak sa bojím aj ja. To je samozrejmé,“  Rite dá do vlasou bozk a tvári sa tajnostkársky

     „Čo si precitol, alebo čo? Nejako sa chceš túliť,“ Rita sa podvihne a pozrie podozrievavo na Mustanga

     „Som postrelený, mám na to právo. Sama hovoríš, že láska lieči všetky rany, tak čo je za problém? Je divné, že sa potrebujem trošičku potúliť? Neboj sa ty nič, stále som tvrdý ako skala,“ doberá si Ritu, vzápätí si uvedomí dvojzmyselnosť svojej odpovede a rozrehoce sa.  

     „Prečo si sa Mihokovi priznal, že je Sandra tvoja dcéra? Čo sa medzi vami stalo?“ vypadne razom z Kuba. Stojí nad Mustangom a vyžaduje odpoveď, aj keď vie aká bude jeho reakcia. Toľké roky to pred nimi tají, už by mohol vyjsť s pravdou von.

     „To by som aj ja rada vedela. Nikomu si to nepovedal a Baltazár mlčí ako hrob, je vlastne Sandra tvoja biologická dcéra? Nič ste nám nevysvetlili a pri tom tvojom tajnostkárčení je otázne, či ste naozaj rodina,“ pripája sa k vyzvedaniu Rita.

     „Raz sa to dozviete. Ale nie teraz. Mohli by ste to použiť proti nám,“ Mustang sa na oboch usmeje a odpovedá so smiechom v hlase. Samozrejme, že je Sandra jeho biologická dcéra, bol by šľahnutý, keby ju nechával v domnienke, že je niekým, kým nie je a potvrdil mu to aj test DNA, ktorý si dal urobiť v jej šestnástich.

Spomienky niekedy bolia. Bol na vojne a nevedel, že je Helena tehotná. Dozvedel sa to až po roku, ako si začal zisťovať veci. Nesedel mu dátum narodenia Sandry a jej predčasné narodenie. Pochopil, prečo sa Helena tak rýchlo vydala, aj to, že za tým muselo niečo byť. On bol oficiálne mŕtvy a ona nevydatá tehotná mladá žena. Život má naozaj veľa podôb.

* * *

Policajný kapitán Branislav Kostelný treskne zúrivo so slúchadlom od telefónu a pozrie na policajta pred sebou. Na znak nadradenosti sa postaví a opiera sa prstami o stôl. Prehadzuje pohľad z mladého policajta na jeho kolegyňu.  „Čo prosím? Čo my tu máme za idiotov? Kto ti kedy povedal, že keď sem príde niekto z Interpolu, tak si tu môže robiť čo chce?! Prisahám bohu, že toto sa mi len sníva! Už ste zistili, kto to bol?“

Mladý kriminalista pozrie na kapitána a snaží sa tváriť nad vecou, ale hrozivý pohľad Kostelného ho paralizuje, hľadá podporu u nadporučíka Romana Debnára, ktorý sa usmieva podpodfúz. On si už zvykol na tie Braňove výkriky do tmy. Čo čakal, že keď im tam nabehne to divné komando, tak všetci budú hneď vedieť, kto za tým je? Je viac ako jasné, že Sandra Romanová vie čo robí. Schválne pozerá do mobilu, aby zbytočne neschytal pičung aj on a prehodí si nohu cez nohu. Je mu trochu ľúto tej mladej, vyzerá, že sa rozreve.

     „Nevieme, Interpol nikoho neposielal. Možno nám niečo povie ten postrelený. Volá George Vandel,“ odpovedá koktavo mladý chalan a pozerá do papierov, ktoré drží v ruke.

Kapitán sa nahnevane pozrie na svojho podriadeného a vôbec sa mu nepáči čo počul. „Tak toto bude veľmi zaujímavé. Ten chlap je hľadaný dobre dlho. A jedného dňa si sem zrazu príde nejaká banda a nechajú nám ho tu, ako na zlatom podnose? Majú tam kamery alebo niečo, čoho sa môžeme chytiť? To sa mi bude ťažko vysvetľovať,“ sadá si za stôl, pozrie na ignorujúceho Romana a má chuť po ňom hodiť zošívačku. Zasran, drží klapačku, aby nemusel stáť v pozore.  

     „Iba pri vstupe, ale to nám nič nepomôže, nikto nemá ani zachytené značky áut a kamery nezachytili tváre tých ľudí. Ten kto to urobil bol dobrý,“ poznamená mladý policajt a pozrie na kapitána, ktorý jemu aj tichej kolegyni pokynie rukou, nech si sadnú na voľné stoličky, aby mohol pokračovať. „Podľa učiteľky, sa ten postrelený chlap, ktorý bol zároveň aj útočníkom, stále vypytoval na nejakého Mustanga. A jediný kto ho zaujímal, bola Lenka Romanová. Ona aj jej matka zmizli a nevieme ich nikde nájsť.“

     Kapitán sa zamračí. Zasraný Debnár, hlavná vec, že čumí do mobilu. Len čo mladý chalanisko vylezie z kanclu, tak mu prečistí žalúdok. „Čo vieme o tej Lenke a jej mame?“

     „Sandra Romanová je dcéra Heleny Romanovej, pred piatimi rokmi zmizla z povrchu zemského. Asi Jediná osoba, ktorá o nej niečo  vedela, bola tá jej sestra Lenka. Aspoň tak nám to povedal kolega, čo vyšetroval Sandrino zmiznutie. Podľa neho muselo to dievča niečo vedieť, pretože tam naposledy prišla aj s nejakým chlapom, ktorý bol tak opatrný, že sa ani nezapísal do knihy a mal reči o tom, že dokáže vybaviť jeho vyhadzov. Rád by som vedel, ako sa mu podarilo vojsť dnu. Dokonca dvakrát a bez toho, aby ho zachytili kamery, musel mať sfalšované doklady,“ policajt stíchne a čaká na povolenie pokračovať.

     „Čo ďalšie povedala tá učiteľka?“ kapitán si zopne ruky a pregĺga nadávku na Debnárovu osobu, tá jeho ignorácia ho vytáča.

     „Toľko, že ako tam prišli, tak medzi nimi ten Mustang bol a Lenka Romanová hneď spoznala svoju sestru Sandru Romanovú,“ pokračuje policajt.

     Kapitán prevráti očami, „Prestaň stále rozprávať Romanová, viem o kom hovoríš! Skôr potrebujem zistiť, kto je ten Mustang a o čo im išlo. Nájdite ich matku, vyhláste po nej pátranie po celej únii. Niekde ju museli premiestniť. Čo máme ďalšie?“ pozrel na policajtku sediacu hneď vedľa neho.

     „Expertíza ukázala, že tí čo ušli aj s Lenkou použili zbrane typu Glock 17, HK 417 čo je Heckler&Koch a to isté len upravené na civilné použitie MR308. To je zatiaľ všetko.“

     Kapitán dvíha svoje obočie a posmešne sa pozerá policajtkiným smerom, tí mladí, poráža ho z nových ľudí. „Takže nemci.  Dobre, zistite všetko, čo sa dá o tej Sandre, jej sestre a Mustangovi, ja sa pokúsim zistiť niečo z Interpolu, možno mne povedia niečo viac a Roman skús sa popýtať v SIS, myslím, že ty tam máš kamarátov dosť,“ zazrie po Debnárovi a očakáva, že konečne dvihne tú zasranú hlavu od mobilu. Postaví sa, pozrie, čo robí a zisťuje, že hrá nejakú debilnú hru. Zagáni na neho ako rozzúrený býk, čím podnieti Romana k tomu, aby odložil ten poondiaty mobil a venoval mu dostatočnú pozornosť.  

     „Dobre, skúsim z nich niečo vypáčiť,“ odpovedá neutrálne Debnár a premeria si mladú kolegyňu, ktorá sa práve dvihla zo stoličky.  

     „Roman, ty tu počkaj a ostatní môžete ísť,“ zavelí kapitán Kostelný.

Po chvíľke zostávajú v miestnosti len oni dvaja. Roman si konečne vydýchne a usalaší sa na gauči, ktorý má kapitán v kancli.

     „Kurva, daj tie nohy dole, nebudem to tu mať ako v prasačinci!“ osopí sa na Romana jeho nadriadený. „A čo o tej Sandre vieš? Viem, že ju poznáš, tak to povedz radšej mne a teraz, než bude neskoro.“

     „Bola to moja frajerka, ale pol roka predtým ako zmizla sme sa rozišli. Potom som už o nej nič nevedel. Vyrastali sme spolu a bola normálna. Až do dňa….“ začne rozprávať Roman, keď mu do rečí skočí Braňo.   

     „Do akého dňa?“

     „Stratila sa na týždeň alebo dva? Nepamätám si to presne. Potom prišla so zlomenou rukou a úsmevom na perách, že zažila niečo neuveriteľné, ale nikomu o tom nepovedala. Odvtedy sme sa o tom ani nerozprávali, ale zmenila sa. Začala na svoju sestru dávať až príliš veľký pozor. Zrazu sa tam začal objavovať nejaký chalan a dohliadal na ňu. Opýtam sa Tomáša Čierneho, tuším to bol jeho bratranec. Fakt neviem kto to bol a už vôbec sa mi nevybavuje jeho ksicht. Alebo sa môžem opýtať Simony, ona možno bude vedieť viac, prípadne Barbora to bola jej najlepšia kamarátka. Uvidíme. Nič iné o nej neviem. Skôr premýšľam nad tým, že ak to v tej škole bola Sandra, do akých sračiek sa to namočila,“ vzdychne si a pozerá do plafónu.

     „Dobre, keď zistíš niečo nové, tak mi volaj aj o pol noci. Keď sú v problémoch, tak im pomôžeme, ale keď to je opačne, postavím ťa mimo toho, ak sa mi bude zdať, že to nezvládaš. Zvládaš to?“ opýta sa Braňo posmešne.

     „Jasné a kto bude kočírovať tieto tvoje výbuchy? Spamätaj sa. Som policajt a podľa toho sa budem vždy správať, idem po infošky, donesiem ti potom kávu?“ pozrie na šéfa, ktorý ho rukou vyháňa preč, pretože práve drží v ruke slúchadlo a niekoho vytáča.

     „Už si sa mi dlho neozval. Čo je?“ zaznie v slúchadle.

     Roman sa zastaví pri dverách a pozrie na kapitána, ktorý priloží ruku k mikrofónu a očným nátlakom ho vyháňa z miestnosti, keď konečne za sebou zavrie dvere, prehovorí, „Potrebujem zistiť všetko čo sa dá o Mustangovi, neviem kto to je, ale vyzerá to tak, že budeš mať veľa roboty. Všetko mi posielaj na ten zabezpečený server. Nechcem, aby sa nám tam niekto hekol.“

     „Dobre, pohrabem sa v tom dnes večer. Uvidím, čo sa v tom dá robiť. Čau.“

Pokladá slúchadlo a rozmýšľa nad tým, čo práve zistil. Prečo by niekto riskoval odhalenie a nechával za sebou také stopy. Iba ak by chcel….

     „No, do riti. Toto bude ešte zábava,“ znovu berie do ruky slúchadlo a niekoho vytáča, akonáhle dvihne, nečaká na oslovenie,    „Príď sem!“ rozkáže.  

     „Áno, kapitán,“ mladá kriminalistka na druhej strane linky preglgne a rýchlo sa premiestňuje do kapitánovej kancelárie. Len čo otvorí dvere, je zasiahnutá jeho otázkou.

     „Seriové čísla na tých zbraniach boli, či nie?“

Policajtka stojí ako prikovaná pod jeho pohľadom. „Na tých, ktoré sme tam našli, neboli žiadne. Všetko bolo zbrúsené,“ odpovedá a zrazu do miestnosti vbehne jej kolega.

     „Ten postrelený sa prebral!“

Kapitán sa stavia a berie si bundu. „Ideme tam, poď!“ zavelí a policajt sa hrnie za ním. „A Martin,“ sťažka si vzdychne kapitán stojaci s policajtom vo výťahu.

     „Áno, pane?“ odpovedá policajt so strachom.

     „Správaj sa ako policajt, keď to dokážeš, môžeš mi tykať,“ doberá si ho. Je uprdnutý ako svišť na jar. Roman bol úplne iný, asi preto si tak veľmi sadli. Keď sa bavia o prípade idú kecy bokom.  

 

Kým prichádzajú do nemocnice prejde ďalšia pol hodina. Stoja pred lekárom, ktorý im vysvetľuje v akom zdravotnom stave sa nachádza pacient a ich podozrivý. „Prosím, berte na vedomie, že je vo veľmi vážnom stave.“

Oblečení v overaloch vchádzajú na jednotku intenzívnej starostlivosti a mieria k jedinému pacientovi, ktorý tam leží.

     „Dobrý deň, som kapitán Kostelný a toto je môj kolega podporučík Greguš, chceli by sme vám položiť pár otázok ohľadom toho incidentu, ktorý sa stal na základnej škole.“

George na nich neveriacky pozerá a nehovorí nič. Až nakoniec im povie iba jedno. „Ja už tu dnes skapem a dúfam, že za to tá malá suka zaplatí, ale on… On je jednoducho nedotknuteľný. Nikdy na neho nič nenájdete, ani keby ste chceli. Nikto nevie, kto to je, ale on je peklo na zemi a hlavne ak sa to týka…“

George sa rozkašle a rýchlo k nim prichádza lekár. „Prepáčte, ale musíte ísť, my sa musíme postarať o pacienta.“

Kapitán sa zahľadí na Georgeho. „Hlavne keď sa to týka koho?“ chce to z neho vymámiť, ale nemá inú možnosť ako odísť.

     „Čo je to za človeka, keď sa ho boja aj na smrteľnej posteli? Je ako duch, všetci ho poznajú, ale nikto nič podstatné nevie,“ rozmýšľa kapitán vychádzajúc z oddelenia.

     „Povedal, že dúfa, že za to tá suka zaplatí, ale za čo a kto? Je to čím ďalej tým zvláštnejšie,“ pridáva sa do konverzácie podporučík Greguš.

     „Podľa výpovede, tam prišla Sandra, odviedla do bezpečia deti a vrátila sa k nim naspäť, takže by to teoreticky mohla byť ona. Ale kým to nemáme podložené dôkazmi, tak sú to len špekulácie. Som veľmi zvedavý v čom to dievča lieta. Uvidíme, čo nám povedia z expertízy. Keď sa bude guľka zhodovať s niektorými z tých ostatných vieme, že to do neho napálila ona. Ale prečo? Idem teraz domov, čaká ma žena. Prišli k nám svokrovci,“ posťažuje sa po ceste do kancelárie.

Prihláste sa k odberu noviniek

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov

* * *

Lenka sa zobudí a nevie koľko je hodín. Je sama v izbe a v tom si uvedomí, že je v byte u svojej sestry. Pousmeje sa, vylezie spod periny a prechádza do kuchyne, aby sa mohla napiť.  V chladničke nachádza džús, vytiahne ho a hľadá poháre.

     „Nemôžeš spať?“ opýta Mustang spoza jej chrbta.

     „Nie, som neskutočne smädná. Neviem prečo. A vy ste prečo hore?“ vyká mu. Veď jej nepovedal, že mu môže tykať a je asi o pol storočia od nej starší.

     „Nie som až tak starý, aby si mi musela vykať. Pokojne mi tykaj. Dáš aj mne?“ zasmeje sa nad jej vyľakaným výrazom v tvári.

Lenka prikývne a vyberá pohár aj jemu. „Takže ty a Sandra… To ako vážne? Je to celé zvláštne,“ posťažuje sa mu a nalieva džús do pohára.

     „Lenka… život je sám o sebe dosť jednoduchý, ale keď sa spojí veľa jednoduchosti v celok, potom môže občas vzniknúť chaos. A my sme ten chaos. Raz to pochopíš,“ aspoň dúfa, že to pochopí.  

     „Kam ste v skutočnosti poslali maminu?“ chápavo pozrie na veľmi pekného päťdesiatnika. Určite nemá menej ako štyridsať, veď mama má štyridsaťštyri.

     „Do Japonska, máme tam dobrých priateľov,“ odpovedá Mustang s pokojom. Prehrabne si neposlušné tmavé vlasy. Rita by ho mala ostrihať.  

     „Mama je v Japonsku? Dúfam, že je v poriadku. Ako ju na to vôbec Kubo nahovoril? Veď je uprdnutá už len z toho, že má ísť vlakom,“ Lenka pozrie šokovane na muža pred sebou.

     „No, veď vieš….“

     Ten jeho úšklebný tón sa  jej veľmi nepozdáva. „No, neviem, vieš?“ vracia mu to tak isto a on sa na ňu usmeje. „To nie je smiešne,“ zaborí do neho pohľad, keď sa konečne Mustang rozosmeje. No pod ťarchou zranenia si priloží ruku k rebrám.

     „Bolí to? Oni ti ublížili, však? To kvôli mne? Ja…“ okamžite priskočí k nemu a pozerá na jeho ústa vykrivené od bolesti.

     „Nestresuj, musíme si bohužiaľ priznať, že nie som John Rambo, okrem toho starnem. Čo čakáš od starca? Toto zvládnem. Bolo už aj horšie. Podobáte sa so Sandrou,“ brnkne jej do nosa a chce zmeniť tému.

     „Nebudú nás hľadať policajti? Teda mňa?“ to sa chcela opýtať Sandry.

     „Aj keby chceli, nenájdu ťa. Neboj sa. My sme pripravení na všetko. Vieš čo je dobré na policajtoch?“

Mustang berie pohár s džúsom, chytí ju za ruku a spoločne prechádzajú na gauč do obývačky. Správa sa k nej ako otec, ktorého vždy chcela. Už chápe Sandrine dôvody, prečo neodišla.

     „Teoreticky sú nastavení tak, že majú začínať aj končiť pochybnosťami. Musia spochybňovať aj nespochybniteľné. Čo znamená, že aj keď im niečo dáva zmysel, stále musia rozmýšľať aj nad tým, či to tak má byť. Musia byť veľmi podozrievaví. Čo zasa znamená, že aj tá najmenšia blbosť, čo pre nás nemá najmenší význam, ako napríklad to, že sme tam nechali náboje aj s nábojnicami, je pre nich dôkaz. Ale nám to neuškodí, pretože z toho nič nezistia. Všetko im musí pekne logicky sedieť, a nič z toho čo sa tam stalo im sedieť nebude. Budú sa zaoberať tebou, mnou, Sandrou. Určite sa budú informovať v SIS, či na Interpole, možno Europole, ale nikto im o nás nebude vedieť nič povedať. Iba toľko, koľko sme im my sami dovolili, aby vedeli. A každá nová vec, ktorá tam príde a mala by sa priradiť k naším zložkám, musí prejsť najprv cez naše ruky. Všetko čo nechceme, aby tam bolo, tam nebude. Najlepší úspech tkvie v tom, že nikto ani nevie, že sa vôbec niečo stalo,“ usmeje sa na ňu.

     „A tí ľudia, čo tam boli? Určite niečo povedia,“ Lenka si sadne k nemu a úžasom počúva každé slovo, ktoré mu vychádza z úst.

     „Nemajú čo, a ten čo sme ho tam nechali. Ten s jazvou, by ani na smrteľnej posteli nepovedal o nás ani slovo. Preto si musíš dávať pozor, komu čo hovoríš a nikdy nikomu neveriť, lebo vždy môže nastať deň, keď sa ti tá osoba otočí chrbtom. A potom využije každú tvoju slabinu proti tebe,“ rozpráva veľmi rozumne a sama Lenka si uvedomuje, že jeho slová nie sú len bláboly, ale rokmi overené fakty.

     „Tebe sa to už stalo? Niekto ti ublížil?“ vie, že je až príliš zvedavá, ale nemôže si pomôcť.

     „Presne tak, preto som prinútil Sandru, aby si od teba dodržiavala odstup, ale vidíš aj tak, to nedokázala,“ ukáže na Lenku a pritiahne si ju k sebe.

Lenka sa oprie o ponúkané rameno a užíva si túto vzácnu chvíľku. Akoby jej chcel dopriať aspoň kúsok pravej otcovskej lásky, ktorú potrebuje. Nie každý to dokáže pochopiť, ale dieťa, ktoré žije bez jedného rodiča, prípadne má rodiča tyrana, ako ona, tak vždy podvedome túži po tej láske, ktorú nemohlo dostať. „Ako sa o mne dozvedel? Ten chlap s tou jazvou? A prečo sa vydával za teba?“  

     Mustang sa postaví z gauča a prejde k baru. Toto je dosť ťažká téma. Vytiahne fľašu Ginu a naleje si do pohárika. „On išiel po Sandre veľmi dlho. Jediné čo nechápem, prečo sa nechal zabiť. Je to pre neho dosť netypické. No pri problémoch, ktoré má sa ani nečudujem. Teraz jeho žena a deti aspoň dostanú vysokú poistku. Neviem, ako sa to dozvedel, ale zistím to a ten kto v tom má prsty, to schytá. Ja si chránim svojich ľudí a hlavne rodinu. Takže sa postarám aj o teba,“ žmurkne na ňu a prekotí do seba ďalší pohárik.

     „Všetko sa to zbehlo tak rýchlo, ale keď ten chlap vošiel do triedy, tak sa mi ten čas zastavil. Keby sa mi chcelo čúrať, tak by bola podo mnou mláka. Čakala som kedy tam Sandra nabehne s nejakým komandom, ako v tých amerických filmoch. A trochu sa mi to aj splnilo. Až na tie jej vlasy. Prečo sa prefarbuje na modro? Ako má pekné tie vlasy, ale asi ťažko si na to zvyknem,“ znova rozpráva úplne z cesty.

     „Ty si veľmi odvážna. Vieš to? Si presne ako Sandra. Neviem, teda po kom to máš ty, ale je to super. Myslel som si, že o tomto čase budeš mať nočné mory a plakať na všetky strany. A namiesto toho tu prahneš po informáciách,“ Mustang k nej vystrie palec na znak uznania.

Lenka sa placho usmeje a sama hodnotí, že má pravdu. Jej spolužiaci boli vystrašení na smrť. Aj ona, ale strach, že by niekto mohol ublížiť jej sestre predčil všetko čoho sa tak bála. Až teraz si začína uvedomovať, čo sa udialo a v akej situácii sa ocitla.

     „Urobíme si horúcu čokoládu?“ Mustang ju vytrhne z myšlienok.

     „A vieš ju spraviť takú hustú?“ vyvalí na neho okále šťastného dieťaťa.  

     „Akú chceš? Bielu alebo mliečnu? Horkú nemám rád,“ podáva jej ruku a ona ju prijme. Potiahne ju k sebe a spoločne prechádzajú späť do kuchyne. Na deti vždy zaberá čokoláda. v podstate aj na neho, Sandra to dosť často využíva vo svoj prospech. „Podaj mi, prosím ťa, odtiaľ ten sáčok.“ Ukazuje na vrchnú policu. Nasypáva hrudky čokolády do stroja a necháva ho, aby ju rozpustil.

Kým sa čokoláda pripraví, tak debatujú. Nakoniec prerozprávajú ďalšie dve hodiny a keď už o piatej ráno Lenka zazíva, tak sa vyberajú do postelí.

Chcela by takého otca. Určite toho musel v živote veľmi veľa zažiť. Rozpráva veľmi opatrne a rozvážne. Hodnotí každé slovo, ktoré mu vychádza z úst. Nikdy by si nemyslela, že jej bude tak dobre pri cudzích ľuďoch. Cíti sa pri nich viac doma ako pri mame.