Mustangova dcéra – 4. kapitola

* * *

Sandra sedí za stolom v otcovej pracovni a prezerá si plány jednej budovy, ktoré nezískali zrovna legálnym spôsobom. Zavibruje jej mobil a ona ho okamžite berie do ruky. Na displeji svieti Kubo. Zhlboka sa nadýchne a dvíha.

            „Ako jej je?“ vyblafne na neho okamžite ako si priloží k uchu mikrofón.

            „Zle, chýbaš jej. Urobila si chybu s tým, že si jej začala písať. Hovoril som ti, nerob to! Takto ju to ubíja. A dnes bola totálne na dne. Sandra, Lenka má pätnásť rokov!“ jeho vyčítavý tón priam cíti.

            Čelo si podoprie rukou a zavrie oči. Nechce, aby sa jej sestra trápila. Päť rokov ju nevidela. Teda videla, ale nemôže sa k nej priblížiť na viac ako päťdesiat metrov. „Kubo… Dobre vieš, ako rada by som bola pri nej, ale nemôžem prísť. Volal si s Baltazárom?“

            „Áno, volal. Uvidím, čo sa s tým dá robiť, ale ten policajt bude zrejme vyzvedať. Tú jeho kolegyňu spracujem, ale on je iný oriešok. Určite má po dnešku tušenie, že niečo Lenka vie. Musím si ho preklepnúť. Mustangovi je ako?“

Čakala tú otázku, ale aj tak ju zaskočila. „Už sa dáva dokopy. Za týždeň by mal byť fit. Rita sa o neho stará. Chýbaš mi,“ do očí sa jej tlačia slzy a vie, že on to vycítil.

            „Aj ty mne, láska. Neboj. Vyriešime to. Ty za to nemôžeš. Nie je to tvoja chyba. Prišiel by som, ale nechcem tu nechať Lenku bez ochrany. Je to dosť nebezpečné. Tvoja mama zatiaľ nič netuší, ale nepotrvá dlho a príde na to. George to nevzdá.“ Kubov tón je starostlivý, ako vždy. Miluje na ňom práve to, ako si dá záležať na bezpečnosti ľudí, ktorých má rád.

            „Georgeho nejako vyriešime. Daj mi vedieť, ako sa to všetko vyvíja. Ja sa musím dostať cez ten poondiaty systém. Už nad tým sedím dva dni. Dávaj na seba pozor. Máš všetko čo potrebuješ?“ keď sa niečo vymkne z rúk. Nedopadne to dobre.

            „Mám všetko. Ja som opatrný,“ zasmeje sa jej do mikrofónu. 

            „Nesmej sa. Musím ísť pracovať. Potom ti zavolám. Pa. Milujem ťa,“ nevideli sa už dosť dlho.

            „Aj ja teba. Hlavne si daj pozor, aby ťa nikto nenašiel. Pozdrav Mustanga s Ritou.“ Cmukne a položí.

Sandra odloží mobil a tvár si vloží do dlaní. Kedy vlastne prišla do stavu, že sa bojí komunikovať aj s vlastným chlapom?

Pri zaklopaní, dvihne pohľad k otvárajúcim sa dverám, v ktorých stojí Rita, blonďavá štyridsiatnička, okrem iného lekárka a ich zdravotné záchranné lano.  

            „Už sa prebral,“ oznámi a čaká na odpoveď.

            „Idem tam,“ Sandra sa postaví zo stoličky a zisťuje, že si necíti zadok. Ani nevie, kedy naposledy stála. Odkedy sa prehrabáva v tých rozkresoch a je napojená na server, tak sa od toho ani neodtrhla. Spoločne s tichou Ritou prichádza za Mustangom do izby. Kto by si bol pomyslel, že stokilového a dvojmetrového chlapa skolí jedna guľka. Je sarkastická, ale keď sa to stalo, nebolo jej všetko jedno. Je to predsa jej otec.

            „Mustang? Ako ti je?“ len čo vkročí do izby, jej pohľad sa zameriava na otca.

            „Som v poriadku, Rita sa o mňa dobre stará. Ako si na tom ty?“ upriami zrak na dcéru a premeriava si ju. Zas presedela celé hodiny za počítačom.

Sandra sa zhlboka nadýchne. Popravde sa nevie pohnúť z miesta. Len nad tým sedí a rozmýšľa nad otcom, Lenkou, mamou a Kubom. A ako si všíma, fotrík presne vie, na čo myslí.

            „Sadni si ku mne. Rita, nechaj nás, prosím ťa, samých,“ vysloví rozkazovačne a ona ako poslušný pes odchádza zo sklonenou hlavou.

Sandra zazrie po otcovi, mal by sa k nej správať lepšie. Vždy ich dá dokopy, keď sa im niečo stane. Celý čas sa o neho stará a nezaslúži si, aby sa k nej Mustang tak správal. Stále stojí na mieste a čaká, čo z ležiaceho muža vypadne.  

            „Tak sadneš si ku mne?!“ Až jeho zvýšený hlas ju vytrhne z tranzu. Prisadá si k nemu na posteľ. „Ako sa má Lenka? A Kubo?“

            „Lenka je z toho všetkého na nič, lebo skoro nič nevie. Kubo bol dnes s mamou u policajtov a ten chlap sa mu nejako nepáčil. Dám ho Baltazárovi preklepnúť… Prepáč. Mala som niečo urobiť. Neviem, čo to so mnou v poslednej dobe je,“ slzy sa jej nahrnú do očí a padajú jedna za druhou na otcovu veľkú ruku.

            „Ty predsa za to nemôžeš, ale môžeš mi hovoriť tatinko, poteším sa,“ šibalsky sa usmeje na dcéru a pokračuje, „Občas sa také veci stávajú. Bolo ich tam príliš veľa. Nečakali sme s takou prevahou. Tak sa kvôli tomu netráp. Pozri som v pohode a dostala si ma odtiaľ. Zaujímavé, že Baltazár je v poriadku. Vždy to schytám len ja,“ rozmýšľa nahlas. Pohladí dcéru po tvári a to ju trochu upokojí. 

5. časť zo série o Soranovcoch PREDPREDAJ

Čo ak vo vašom živote nastane udalosť, ktorá vám v srdci a duši zanechá tak veľký kráter bolesti, až sa s ním nedokážete vyrovnať? Potlačíte spomienky na minulosť a snažíte sa žiť.

Pätnásťročná Lea Kapitánová nie je obyčajne dievča. Je to dcéra obávaného Ondreja Kapitána a vnučka ešte obávanejšieho Filipa Tomoviča, alias Pika. Myslíte, že môže takéto dievča žiť bez toho, aby čo i len tušilo, čo sa okolo nej deje?

Lea je drsná, mladá baba, ktorá miluje kanady a bitky. No napriek svojej povahe si dokáže získať srdcia ľudí okolo seba. Je to rebélia spojená s dospievaním alebo je to len odraz toho, čo vidí? Ľudia však časom pochopia, že tak mladé dievča, sa muselo naučiť kľučkovať medzi požiadavkami všetkých, ktorých chápadlá dočiahli až k nej. Akoby ste sa správali vy, keby ste zistili, že ste pre ľudí, ktorí vás majú milovať, len miestenkou do vlaku plného peňazí a moci, ktorá je v samej podstate nezvládnuteľná?

Nikdy by nečakala, že sa  jej niečo také môže stať. Ale stalo. Byť v palebnej zóne nie je nič príjemné, ale aspoň stihla otca odstrčiť. „Bože, oci, prestaň všetko zľahčovať! Ale aj tak som rada, že si v poriadku. A mal by si byť k Rite trochu milší. Si fakt taký slepý a nevidíš, že môže na tebe oči nechať? Celý čas sa tu o teba starala. Tak sa trochu snaž,“ niekedy sa Mustang naozaj správa ako zadubený idiot.

            „Všetci sa o mňa staráte,“ snaží sa z toho vyvliecť.

            „Ty si ozaj blb, odpočívaj, ja idem pracovať a pošlem ti sem Ritu, tak jej aspoň poďakuj. Behá tu okolo teba, a ty si to vôbec nevážiš,“ nahne sa k nemu a pobozká ho na čelo.

            „Tak ju sem zavolaj. Som rád, že ťa mám,“ posledné slová povie, keď dcéra otvára dvere.

            „Ja som rada, že si tam vtedy bol. Zachránil si ma.“ Ich vzťah nezačal v Dubaji, bolo to skôr než vôbec myslela, že bude riešiť nedostatok financií v rodine. Nikto nevie, čo sa počas tých dvoch týždňov stalo, ani to, kde tie dva týždne bola. Mala šestnásť a už vtedy vedela, že nie je len tak niekto. A potom sa zrazu zjavil Kubo a bol stále pri nej.

            Prichádza za Ritou do kuchyne. „Môžeš ísť za ním,“ položí  jej ruku na rameno a Rita dvíha hlavu od stola. Sandra si ihneď všimne kruhy pod očami. Blond vlasy má zviazané do uzla a zelené oči vypovedajú o neskutočnej únave. „Choď sa vyspať. Koľko si pri ňom bola?“

            „Ja som odvtedy poriadne nespala. Veľmi som sa o neho bála,“ zdôverí sa.

            „Tak si choď konečne ľahnúť. Už bude v poriadku. Vďaka tebe. Zbytočne sa neprepínaj. Dobre vieš, že si najdôležitejší člen tejto zostavy,“ vysvetlí jej Sandra. Keď sa Rita konečne postaví, v očiach sa jej zračí bolesť a únava. „Poď sem.“ Stiahne si Ritu k sebe a tuho ju objíme. Obe potrebujú cítiť, že pri sebe stoja.

            „Ach, Sandra som vyšťavená. Musím sa ísť vyspať. Idem ho pozrieť a keby niečo, tak ma zobuď. A ty sa choď tiež vyspať!“ zavelí a Sandra len ticho prikývne.

            „Neboj, niečo ešte dokončím a pôjdem. Za pol hodinu má prísť Baltazár, musím ho počkať.“

Také vysvetlenie jej stačilo na to, aby sa od Sandry odlepila a odišla za otcom. Ona prechádza k počítaču a pohrúži sa do práce. Tie firewally sú makačka, ale už len jeden a má to. Takže si bude môcť dať konečne šlofíka. Je poriadne zvedavá, čo v tom čipe nájde. George bol naštvaný. No aj tak rozmýšľa nad tým, prečo otcovi tak veľmi záleží na tom, aby to rozšifrovala. Sadne si a na malú chvíľu zakloní hlavu. Nakoniec sa preberie až na zvonenie mobilu.

            „No?“ rozpráva ospalým hlasom.

            „Už budem doma, tak mi príď pomôcť. Mám to všetko,“ oznamuje jej do slúchadla Baltazár, niekedy je fakt otravný. Má svaly ako hora a aj tak jej nedá pokoj.

            „Dobre, budem ťa čakať.“ Pretrie si oči a oceňuje svoj nápad, že sa nebude líčiť. Krk má stuhnutý, ale zaujíma ju, čo všetko priniesol. On je na tieto veci macher. Nevie, odkiaľ to dokáže všetko zohnať, ale vždy majú všetky potrebné veci na akciu. Kým nad ním rozmýšľa, on ju prezváňa. Lenivo sa postaví a ide za ním do garáže.

Pozrie na Baltazára s hlavou v kufri, je to statný a vysoký chlap. Má krátke, už mierne šedivé vlasy a potetované celé telo. Sú s otcom ako dvojičky.

            „Ty vyzeráš! Čo si robila?“ opýta sa jej, len čo sa dá do vzpriamenej polohy.

            „Ten tvoj sarkastický tón si môžeš odpustiť. Mustang sa už zobudil. Volal si s Kubom?“ zaškerí sa na neho, berie cestovnú tašku ktorú jej podáva a odchádza do domu.

            „Ale nerob sa. Ešte som sa nestihol pozrieť na toho policajta, ale aj to bude. Nechaj ma trochu vydýchnuť. A mohla by si mi urobiť kávu.“ Rozstrapatí jej vlasy a vykračuje za ňou.

            „Čo som tvoja žena? Ale, že si to ty, tak ti ju urobím. Idem ešte pozrieť otca. Poslala som Ritu do postele. Celý ten čas bola kvôli nemu hore. Vyzerala hrozne,“  snaží sa Baltazárovi vysvetliť situáciu, no jeho pohľad jej napovedá, že sama nevyzerá o nič lepšie. Zaklope otcovi na dvere jeho izby.

            „Som hore!“ zakričí, preto Sandra otvára dvere a vidí ako v ruke niečo drží.

            „Čo robíš? Chceš niečo? Už je tu Baltazár,“ prejde k jeho posteli.

Mustang pobúcha po matraci a tým jej naznačuje, aby si k nemu prisadla. „To sú tvoje fotky, keď si bola malá. Dokonca mám aj Lenkine. Nemal som vás do tohto ťahať. Keď ti ublížia…“

Sandra po ňom pochybovačne zazrie. „Máš otras mozgu alebo umieraš? To kým si, by ma raz tak či tak dobehlo, láskavo sa prestaň obviňovať z niečoho, za čo aj tak nemôžeš. Myslíš, že keby som o tom všetkom nevedela, tak ma pred tým ochrániš?“ chytí otca za ruku. „Otec, ja nie som malé dieťa, aby som takýmto veciam nechápala. Mám dvadsaťpäť a okolo seba ľudí, ktorí sa starajú o moju bezpečnosť. A sama sa viem o seba dosť dobre postarať. Sám si to zariadil, aby to tak bolo. Viem, že si teraz vyčítaš to naše stretnutie z pred deviatich rokov. Ale ja ďakujem Božej prozreteľnosti, že mi doprial spoznať vás a svet, v ktorom teraz žijem aj ja. Ukázali ste mi život, ktorý ma nesmierne baví. Inak by som sedela niekde v kancli a riešila tam hlúposti. Chceš niečo?“ On normálne mäkne. Hrôza.

Mustangova dcéra – 4. kapitola

* * * Sandra sedí za stolom v otcovej pracovni a prezerá si plány jednej budovy, ktoré nezískali zrovna legálnym spôsobom. Zavibruje jej mobil a ona ho okamžite berie do ruky. Na displeji svieti Kubo. Zhlboka sa nadýchne a dvíha.             „Ako jej je?“ vyblafne na neho okamžite ako si priloží k uchu mikrofón.             „Zle, chýbaš jej. Urobila si Čitať ďalej

Čítať viac »

Lea Kapitánová – ukážka

Lea opatrne zaklope na dvere ambulancie psychologičky, ktorá sa istý čas starala aj o Levovu mamu. Šimon, Levov otec, jej vybavil sedenia tak, aby nemala mama s Ďoďom žiadne podozrenie. Nechápe, prečo sa práve on stará, aby bola v pohode, ale z jednej časti mu je za to vďačná. Nemá z neho zlý pocit. Teda aspoň teraz nie. Skôr má Čitať ďalej

Čítať viac »

Mrcha – ukážka

 2. kapitola        Ráno svieti slnko, predpoveď hlási, že bude pekne. Lea vylieza z postele a dúfa, že to všetko bol len zlý sen. Pozrie na gauč a zisťuje, že sa ešte neskončil. Čo urobí, ak sa jej rozplače? Ako ju má uchrániť pred niečím, pred čím nemôže utiecť? Sama sa nedokáže vyrovnať s určitými Čitať ďalej

Čítať viac »

            „Niekto sa nám prebral. Aká bola kóma?“ do izby vstúpi Baltazár, to by nebol on, keby si z brata neuťahoval.

            „Dobre som sa vyspal, za to vy vyzeráte, tak že by sa vám aj hodila,“ odpovie mu Mustang rovnako a usmeje sa popod fúz.

             „Na pár dní by sa mi to páčilo. Ako ti je?“ Baltazár si k jeho posteli prisunie stoličku otočí ju operadlom k otcovi a obkročmo si na ňu sadne.

            „Žijem, za dva dni som fit. Čo si priniesol?“ Mustang pozrie na brata, samozrejme, že chce vedieť, či priniesol všetko čo mal na zozname.

            „Mám aj pár hračiek navyše. Nebudú sa ti páčiť, keďže ty a tvoja dokonalá dcérenka uznávate teóriu, čím viac živý tým lepšie. Ale pre tentokrát ti môžem povedať, že aj ja som to schytal, ale do nohy. Dúfam, že budeš pokojnejší.“

Sandra sa zamračí a má chuť tresknúť mu hlavou o kraj postele.

            „Neuťahuj si z nás, preto sme takí dobrí. A konečne si to schytal aj ty, už som si myslel, že ako tvoj starší brat mám povinnosť za teba dostávať všetky guľky do tela.“

Sandra prekrúti očami, tie ich reči. Ani jeden si ich neodpustí. Vždy sa tak doberajú. Mustang zhadzuje zo seba paplón a postaví sa na nohy.

            „Hej, čo robíš? Ty si invalid, takže budeš ležať, kým nebudeš úplne v poriadku!“ vyletí po ňom Sandra a snaží sa ho znova položiť do postele.

            „Sandruš, ja nie som malé dieťa, ale chlap, ktorý niečo vydrží. A nebudem už ležať v posteli. Musím sa rozhýbať. Takže, keď si sa ma tak veľkoryso pýtala, či niečo nechcem. Choď mi, prosím, urobiť niečo na jedenie a čaj. Kávu si teraz radšej odpustím!“ vysloví autoritatívne s nádejou, že to aspoň raz na ňu zaberie. „Neopováž sa odporovať!“ podvihne jedno obočie a Sandra konečne podľahne.

Odchádza preč, ale tá tichá debata medzi Baltazárom a Mustangom sa jej veľmi nepozdáva. Niečo pred ňou skrývajú. A ona si zistí čo. 

* * *

Lenka si učeše vlasy, dáva si ich do gumičky a odchádza zo svojej izby. „Mami už ma dole čaká Kubo, musím ísť!“ kričí na ňu od dverí.

            „Ale nemáš ešte desiatu. Ja idem dnes k lekárovi, neviem kam ma pošle, tak keď neprídem, dám ti vedieť. Dobre, zlatíčko? Dúfam, že sa mi nič nestane.“

Lenka si ťažkopádne vzdychne. Znova ju chytá paranoja. Prečo si tá žena stále myslí, že ju niekto sleduje? Musí o tom povedať Kubovi.

            „Dobre, idem a daj na seba pozor mami, ľúbim ťa.“ Dáva jej bozk na líce a odchádza. Kým schádza dolu schodmi, lebo výťah je opäť pokazený, tak rozmýšľa nad tým, prečo sa mama správa v poslednej dobe, tak zvláštne. Zamyslená si sadá aj na sedadlo spolujazdca.

            „Ahoj, čo sa deje?“ pýta sa jej Kubo, hneď ako nastupuje do jeho auta. Okamžite mu udrelo do očí Lenkino zvláštne správanie.

            „Mama je paranoidná. Posledné dni sa správa zvláštne a pred nedávnom mi povedala, že ju niekto sledoval. Neviem čo si mám o tom myslieť, ale začínam mať o ňu strach. Čo ak sa jej niečo stane?“ Vôbec jej nenapadlo, že by mohla mať pravdu.

            „Povedala ti aj to kto by ju mohol sledovať?“ opýta sa Kubo akože medzi rečou.

Lenka pokrúti hlavou a viac nič nehovorí. Za to Kubov výraz jej toho dosť napovedá.

            „Myslíš, že by ju mohol naozaj niekto sledovať?“ vybehne jej z úst veľmi dôležitá otázka.

Kubo k nej zvrtne pohľad, z ktorého sa nedá absolútne nič vyčítať. Dočerta, musí ísť za ňou.

            „Okamžite ma zober za mamou!“ okríkne ho a má v pláne vyskočiť za jazdy z auta.

            Kubo ju zastaví rukou na jej predlaktí, „Prestaň! Odveziem ťa do školy a pôjdem za ňou. Ty sa do ničoho nebudeš zapájať. Rozumela si mi dosť jasne?!“ povie to takým autoritatívnym tónom, že mu nemôže ani odporovať. Nikdy ho takého nezažila.

            „Dobre, ale zavolám mame, nech ťa počká doma, že za ňou prídeš.“ Vyťahuje mobil a vytáča ju. „Mami, príde za tebou Kubo, tak ho počkaj prosím ťa, doma. On ťa odvezie aj k lekárke, dobre?“ snaží sa rozprávať, tak aby mama nezistila neistotu v jej hlase.

            „Dobre, povedz mu, že ho počkám. Idem zatiaľ do obchodu. A poslúchaj.“ Ach, bože. Toto asi nikdy neskončí. „Len ma vyhoď pri škole a potom choď hneď za ňou. Dobre? A daj mi, prosím ťa, vedieť, či je v poriadku.“ Úplne sa vystrašila. Kubov pohľad a to aký je zrazu mĺkvy, neveští nič dobré. Zastavujú pred školou a decká pozerajú kto prišiel. Snaží sa, nevšímať si prekvapené pohľady, už vie o čo tomu chlapovi išlo.

            „Keby sa niečo dialo, tak mi len prezvoň. Ja tu budem do pätnástich minút,“  zakričí na ňu cez otvorené okno svojho Lexusu a odchádza preč.

 * * *

Akonáhle vyštartuje vytáča Sandru, ktorá mu, ako vždy, okamžite zdvihne hovor.

            „Niekto sleduje tvoju matku. Idem to preveriť, ale Lenka bola z  toho celkom mimo,“ Kubo prechádza rovno k veci.

Sandra sedí na stoličke ako prikovaná. „Idem tam! Priletím čo najskôr. Nesmie sa im nič stať. Budem ti volať. Beriem im aj doklady. A dávaj na seba pozor. Nechcem o teba prísť.“

Presne tohto dňa sa obávala. Má taký silný pocit strachu, až ju to samú prekvapuje.

            „Čo sa deje?“ do pracovne vkročí Baltazár.

            „Musím ísť domov, niekto sleduje mamu. Beriem im doklady a musíme ich rýchlo niekde ukryť. Im sa nesmie nič stať. Inak si to neodpustím do konca svojho života.“

Baltazár sa bez slova otáča na päte a odchádza za Mustangom. Sandra si rýchlo objednáva letenku a kašle na veci, niečo si poriadi tam. Jediné čo ju trápi je jej malá sestra a mama. Ako sa o nich dozvedeli?

            „Idem aj ja!“ Vyhlási rozhodne Mustang stojaci zrazu vo dverách a bezpochyby si myslí, že mu to dcéra odobrí.

            „Nie, nejdeš! Mama nesmie zistiť, že som s tebou. Položilo by ju to. Ani nevie, že žiješ.“ Čo v podstate nevie skoro nikto. „A ešte k tomu si invalid. Budeš nám k ničomu.“ Snaží sa ho odbiť.

            „Tieto reči na mňa nezapôsobia. Ideme všetci. Nevieš, o čo tam ide. Potrebuješ ochranu a podporu.“

Sandra pozrie na otca. Má pravdu, ale dúfa, že to tak nebude. V tom jej napadne šialená myšlienka. Čo keď si to Lenka vymyslela, len preto, aby ju dostala domov?

            „Čo je?“ pýta sa Mustang.

            „Čo keď si to Lenka vymyslela, len aby ma dostala domov? Ona je potvora.“ 

            „O tom pochybujem. Myslíš, že by bola taká hlúpa a ohrozila tvoju bezpečnosť? Päť rokov to dievča o tebe nikomu nepovedalo, prečo by niečo také robila práve teraz?“ Mustang podvihne obočie.

            „Tiež pravda. Tak poďme.“

Sandra rýchlo berie všetko čo budú potrebovať a Baltazár už drží v ruke ďalšiu tašku, v nej má určite svoje hračky.

            „Beriem si aj ja svoje veci. Musím Mustangovi ešte ošetrovať ranu,“ Rita sa prihovorí Sandre a ona jej len prikývne. „Neboj sa o ne. Dáme to všetko do poriadku.“ Upokojuje dcéru svojho milenca.

Sandra sa snaží ovládať emócie, ktoré ňou lomcujú. Ani len vo sne jej nenapadlo, že by Lenku s mamou mohol niekto ohrozovať.

Keď prichádzajú na letisko, tak sa strach v nej iba stupňuje a snaží sa byť vo svojom pokojnom svete. Ale toto je krutá realita a ani nevie, kto by po jej rodine mohol ísť. Nikto o nich nevie a nikto ani nevie, že ona je Mustangova dcéra. Ani nevie ako sa pod náporom myšlienok ocitá v lietadle.

            „Budeš sa držať v pozadí, rozumela si mi?“ Mustang ju svojimi slovami vytrhne z tranzu.

Sandra sa na neho výsmešne pozrie, nakoľko sedí vedľa nej. On si myslí, že sa do ničoho nebude zapájať? Tak to je na veľmi veľkom omyle. „Na to môžeš rovno zabudnúť. Nedovolím, aby sa im ublížilo. A pokiaľ viem, si to ty, kto je tu postrelený. Tak mi radšej nedávaj rady o tom, čo mám alebo nemám robiť!“ Nemá náladu sa s ním o tom vadiť.  Nakloní sa k Baltazárovi,  ktorý sedí pred ňou. „Mohol by si sa pripojiť na moju stranu a vliať mu rozum do hlavy?“

On sa uškrnie a otočí sa smerom k Mustangovi.

            „Braček, nemáš inú možnosť ako poslúchnuť moju neter. Momentálne je v stave, kedy by vedela ublížiť aj tebe. A to si zas nemôžem dovoliť ja. Pretože, keď zabije ona teba, potom musím zabiť ja ju a za to zabije Rita mňa a to nie sú trikrát vynikajúce vyhliadky do budúcna.“ Zasmeje sa tým svojím hrozným cigaretovým smiechom a uloží sa naspäť do sedadla.

            „Ja to mám teda rodinu. Dcéra mi rozkazuje a brat ju v tom podporuje. Rita aspoň ty buď na mojej strane.“ Otočí sa smerom k nej. Ona nič nepovie ako vždy. Len sa smeje očami. No, momentálne by Sandra povedala, že sa rehoce, ale keďže to nie je nahlas nemôže to na istotu zhodnotiť.

Mustangova dcéra – 1. kapitola

Milí čitatelia,

Veľmi si vážim podporu, ktorú od vás dostávam, no v prvom rade mi ide o ochranu mojej práce. Dielo je chránené autorským právom Zákonom č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon a žiadna jeho časť nesmie byť reprodukovaná, ukladaná do informačných systémov, ani rozširovaná akýmkoľvek spôsobom, či už mechanicky, elektronicky, fotograficky alebo inak, bez môjho písomného súhlasu.

S pozdravom Gabrielle Bernátová

* * *

     „Sandra, musím si robiť tie úlohy? A vôbec, na čo sa mám učiť tú hlúpu básničku, keď ju za dva dni už nebudem vedieť?“ Do detskej izby vchádza desaťročné hnedovlasé dievča. Podíde k sestre, ktorá sedí za počítačovým stolom a pozerá do starého veľkého monitoru. Sandra, devätnásť ročná baba, si prehrabne polodlhé vlasy prefarbené na čierno a ťažkopádne si vzdychne. To by nebola ona, keby sa stále z niečoho nevykrúcala.

     „Počuj ty krpaňa, láskavo sa to nauč, lebo keď príde mama z kostola a nebudeš to vedieť, bude oheň na streche! Ja ju nemienim potom počúvať.“ Otočí sa k nej, vytrhne Lenke literatúru z ruky a pozrie na básničku. „To si robíš zo mňa srandu? Nevieš sa naučiť, štyri riadky? A makaj, neopováž za mnou prísť skôr ako to budeš vedieť!“ Sestra na Sandru zagáni a ako vždy, keď je nahnevaná, našpúli ústa a zvraští čelo. „Pozri, mám tu čokoládu, keď sa to naučíš a urobíš si úlohy, tak bude tvoja.“

Hneď ako to dopovie rozžiaria sa Lenke oči a vybehne z izby ako strela. Vždy to na ňu zaberie. Sandra sa znova otočí k monitoru a pokračuje v konverzácii s priateľkami na facebooku.

Po dlhšej chvíli ukončuje chat s Barborou a medzi tým jej stále vyhadzuje ako sa Simona snaží niečo napísať. Fíha, to bude dlhé, som zvedavá, čo tam píše, pomyslí si Sandra a s napätím očakáva, čo si prečíta. V škole mala niečo na jazyku, ale nechcela jej o tom povedať pred ostatnými.

Simonka Samučká Šťastná     19:11

Počuj moja, čo budeš robiť budúci týždeň cez to voľno? Mám takú ponuku a je to veľmi dobré, dosť by sme tam zarobili, ja viem, že s tým nemáš skúsenosti, ale bude sa ti to páčiť. Mám ísť na eskort na jednu loď, na týždeň, a šéfko povedal, že ťa môžem zobrať. Budú tam samí zazobanci, aspoň si zarobíme a zabavíme sa.

     Ako číta správu a drží šálku od čaju v ruke, celý obsah jej úst končí v nanosekunde vyprsknutý do vzduchu. V poslednej chvíli sa zháčila, lebo jej počítač z roku tri by to už nerozbehal. Pre istotu číta správu ešte raz a nechce uveriť tomu, čo jej napísala. Zamyslí sa, buď ju niekto tam hore zbožňuje alebo sa chce na jej účet dosť dobre zabaviť. Dokelu! Ako vôbec vie, že nad tým rozmýšľa? Aha, jasnovidka, tie jej prihlúple jasnovidecké schopnosti. Čo by na to povedal otec? Asi by ju na mieste zabil.

     Dlhú chvíľu jej neodpovedá až sa nakoniec odhodlá niečo zo seba vypotiť.

Sandra Barborkina                             19:23

Prečo mi také niečo vypisuješ na face? Veď, keď to uvidí moja matka, tak ma zaklincuje do zeme a dá ma vysvätiť za mníšku. Ešte stále si myslí, že som panna. Poď von a porozprávame sa.

Stláča enter a žasne sama nad sebou, že je vôbec ochotná o tom rozmýšľať. Čo ochotná? Má vôbec inú možnosť? Mama to finančne nedáva a z tej posratej brigády sama veľa nemá. Je to lákavá ponuka. Až na jednu chybičku krásy…

Ani sa neopováž o tom pochybovať, Sandra, zarobíš peniaze a môžeš mame vyplatiť dlh na nájomnom. Ozýva sa jej vnútorný hlas, ktorý niekedy z duše nenávidí.  Hlavne, ak vie, že má ten hlas pravdu. Chce si predsa dokončiť školu bez nejakých stresov. A otec pri nich nie je, teda myslí svojho otca. Nevie sa s ním skontaktovať. Za toto by ho najradšej zaškrtila. Vôbec by nemusela riešiť takéto veci, keby mala na neho číslo. Určite by im poslal peniaze na účet.

Simonka Samučká ale Šťastná           19:25

Stretneme sa o pol deviatej pri lavičkách, ok? Skôr nemôžem, musím skontrolovať brata, zas mu začína hrabať.

Sandra Barborkina                             19:25

Dobre, aj ja musím skontrolovať Lenu, lebo ma z nej porazí.

Odpíše a hneď na to vymazáva, všetky správy a históriu, aby to mama nenašla. Odkedy sa naučila používať internet, sedí za tým ako taká kvargľa a myslí si, že bohvie aká je ona herečka.

     „Už to viem.“ Lenka k nej pricupitá a podáva jej knihu. Odrecituje básničku, poukazuje hotové úlohy a načiahne ruku. Čaká, kým jej sestra dá sľúbenú sladkú odmenu. Má desať a už kšeftuje. Je ako Sandra, až na to, že nechápe po kom to má práve Lenka. Nikdy by si nepovedala, že jej taká myšlienka niekedy napadne. Obidvom im ide o peniaze. Dokonca majú aj spoločný sen. Chcú zobrať mamu na jednu krásnu a dlhú dovolenku k moru. Odkedy má ich dve, len sa o ne stará a tá jej chrbtica…

     Rýchlo sa oblečie, upraví si vlasy a pozrie sa do zrkadla. Vyzerá celkom obstojne. Berie si mobil, peňaženku a ako vždy hľadá kľúče od bytu. Ešteže nemajú hypotéku na byt. To by určite finančne nezvládali. Z tristo eur mesačne, by mali vyžiť, ale tie mamine lieky sú drahé ako sviňa.

Rúti sa dolu schodmi a ako otvára dvere do ulice stretáva sa s mamou. Helena je stredne vysoká, útla žienka, ktorá berie tak veľa liekov, že z nich schudla viac ako desať kilogramov. Kedysi to bola nádherná žena. Taká krv a mlieko a teraz? Teraz pred ňou stojí bolesťou unavená a zničená. Nechce takto vidieť vlastnú mamu. Ale ako jej má pomôcť?

     „Kam ideš?“ upiera na dcéru ten jej ´znova len utekáš pohľad´. Sandra mykne plecom a odchádza bez vysvetlenia. Má mamu rada, ale doma ju to ubíja. Ona sa nesnaží žiť a ju s Lenkou to dusí. Stále len narieka nad tým ako dopadla a ako sa musí ísť pomodliť. Pri tej myšlienke jej behajú zimomriavky po chrbte.

     Veď nie je tak stará, aby musela chodiť každý deň do toho sprostého kostola a modliť sa tam. Berie to, že v Boha verí. Fajn to je akceptovateľné, ale prečo sa namiesto toho sprostého modlenia niekam nepohne? To chce zhniť zaživa? Mala by si nájsť nejakého chlapa. Komunizmus už dávno padol, tak nechápe, prečo má tie hlúpe predsudky o tom, že ju budú ľudia odsudzovať za to, že sa rozviedla a našla si niekoho normálneho. Niekedy ju z nej ide trafiť šľak. A hlavne, keď ju vidí plakať. Občas sa jej zdá, ako by mame išlo len o to, aby ju ľudia okolo ľutovali. Mala by sa pozbierať.

     Dobieha k lavičkám a Simonu tam ešte nevidí. Sadne si, dá si do uší slúchadlá a púšťa pesničky. Teraz má Kali nejakú novú. Je presne o nej. Možno sa aj ona dožije toho, že namiesto sĺz uvidí na mame aj ten úsmev, ktorý sa jej dávno vytratil z tváre.

     Keď sa podarí ten eskort, tak jej zaplatí pobyt v Kováčovej. Lekár povedal, že jej to určite pomôže. Kým dohráva pesnička, vidí ako sa k nej rúti Simona.

     „Ježiš, čau. Sorry, že čakáš, ale ten môj brácho je fakt debil. Prišiel ožratý ako činka a musela som to tam po ňom upratať. Rýchlo som ho uložila do postele, aby ho foter nevidel. Čo je?“ Vysoká blondína pozerá na Sandru, akoby umierala.

     „Keď do troch týždňov nevyplatím dlh na nájomnom, tak pôjdeme na dražbu. Ani som to matke neukázala. Hneď by dostala infarkt. To by som už vážne nezvládla.“

Simona sa na Sandru usmeje a podáva jej cigaretu.

     „Nechcem, mám také nervy, že by som sa z nej akurát tak vieš čo.“

Blondína od prekvapenia nadvihne to svoje dokonalo upravené obočie a krabičku si schováva do mikiny.

     „Mám pre teba riešenie. Ale nechaj si to pre seba.“ Sandra prikývne. A preto Simona pokračuje. „Tak ako som ti písala, šéfko mi dal ponuku ísť na eskort na jednu loď. Za týždeň by sme zarobili päť tisíc, Sandra. To sa neodmieta. A plus to, čo od nich dostaneme. Pomôže to tebe aj mne. Nechcem tam ísť sama. Ja viem, že si to nikdy nerobila, ale keď si vieš s niekým zasúložiť na diskotéke, tak zvládneš aj toto. A dobre pri tom zarobíš. Nikto sa to nedozvie.“ S očakávaním pozerá na priateľku, ktorá od úžasu zabúda zavrieť ústa.

     Ona to myslí vážne. Do riti. Čo má robiť? Keď si pomyslí, že by boli na chvíľu za vodou a dokonca bude mať aj niečo navyše. 

     „Potrebuješ odpoveď hneď? “ opýta sa Sandra vyhýbavo, ale môže si dovoliť čakať na zázrak?

     „Áno, nebuď blbá. Sandruš, je to jedinečná príležitosť. A ten chalan to potrebuje dnes vedieť, aby nám mohol všetko pripraviť. Za týždeň sa odchádza.“ Simona vytvára očný nátlak na svoju priateľku.

     Sandra sa zhlboka sa nadychuje a nakoniec odpovedá, „Dobre, ale čo poviem mame?“ Vážne to povedala?  Ide? To nie je možné. Bože, čo ju ešte v tomto sprostom živote čaká?

     „Že ideme na chatu, lebo kamarátka má narodeniny. Niečo si vymyslíš. Takže mu môžem povedať, že ideme obidve?“ Simona si neodpustí naliehavý tón, vie že Sandra tie prachy potrebuje a nie vždy na eskorte chcú aj sex.

     „Čo ak sa nám tam niečo stane? Myslela si vôbec na to?“ vypadne zo Sandry.  

     „Nič sa nám tam nestane. Ide tam s nami baba, ktorá chodí pravidelne každé dva týždne a je bohatá, ako sviňa.“ Po tých slovách Simona vidí, ako sa jej priateľka upokojila.

     „Čo keď to nezvládnem?“ Kto si vlastne myslí, že sa s tými chalanmi vyspala? Za celý život spala s dvomi. Prvý bol Adrián, s ktorým chodila až jeden rok a druhý bol Roman. Odkedy má takú povesť?

     „Čo robíš drahoty? Veď ťa poznám ako svoje boty, prosím ťa, “ mávne nad ňou rukou.

     Sandra sa zamračí, vôbec ju nepozná, inak by niečo také z huby nevypustila, ale nemá inú možnosť, nesmú prísť o byt. „Dobre, idem. Čo si tam mám zobrať?“ nikdy nebola poriadne ani pri mori a nie ešte na lodi. No zbohom, je zvedavá, ako to tam dopadne. Možno dostane morskú chorobu a celú plavbu prezvracia. Poprípade ju vyhodia cez palubu. To bude ešte ten lepší prípad.

     „Letné veci, v nedeľu večer odchádzame lietadlom do Dubaja,“ odpovie jej spontánne Simona.

Sandra na ňu vypliešťa oči. Do Dubaja? Ešteže si dala urobiť pas. Minulý rok išli zo školy do Talianska, a aj keď ho nepotrebovala, tak si ho dala urobiť. S Barborou chceli ísť na dovolenku a z brigády si ho mohla zaplatiť. Nakoniec aj tak nikam nešli, pretože všetko čo zarobila, dala mame. Teraz ho aspoň využije.

     Simona hodí na zem ohorok od cigarety a zadusí ho botaskou. „Dobre, idem, lebo sa brácho zadusí vlastnými zvratkami.“

Sandra tam dlhšiu dobu sedí. Nechce sa jej ísť domov. Znova si dá do uší slúchadla a vykračuje smerom k ihrisku. Chalani by tam mali ešte hrať futbal. V ušiach jej vyhráva nejaký mix letnej hudby a stále rozmýšľa nad tým, čo sa chystá urobiť. Má z toho zmiešané pocity. Jedna strana je strašne zvedavá a túži po dobrodružstve a tá druhá sa drží vzadu a snaží sa tú prvú presviedčať o tom, že to nie je dobrý nápad. Ale niečo jej hovorí, že to je to, čo potrebuje, aby sa naštartovala. Musí ísť ďalej. Musí sa pohnúť z miesta. Nemôže len tak preskakovať z jednej nohy na druhú a čakať, kedy ju príde niekto zachrániť. Musí sa postaviť na štart a ísť. Kým to ešte ide. Anglicky vie celkom obstojne, inak by nemohla byť na výške. Ani v podstate nevie, či chce robiť sociálnu prácu. Prečo tam teda išla? Vôbec ju to nebaví. Ale mama bude šťastná, ak bude mať titulovanú dcéru. Sranda, všetci sa vláčia za titulmi a nakoniec sú im aj tak prd platné.