V dobrom aj v zlom/ For better or worse

V dobrom aj v zlom - Gabrielle Bernátová

Where is the imaginary line when love becomes a dependency and dependency becomes a neverending pain? How should one deal with difficult wounds of life when there is nobody around who hold him tight and say: „We can do it, I’m with you.“ For most of us, the only certainity is family. Family as a safe haven where we can return. Always there should be someone for someone. Love for love and grief for grief. But what if there is no such place in the world? Can society perceive people as they actually are, or will still be afraid? When a man is worthy damnation? Maybe… maybe we see it all wrong… maybe we need to look at the world throught the children’s eyes.

Kde je tá pomyselná hranica, kedy sa z lásky stáva závislosť a zo závislosti nikdy nekončiaca bolesť? Ako sa má človek vyrovnať s ťažkými životnými ranami, ak pri sebe nemá niekoho, kto ho silno objíme a povie: „Zvládneme to, som pri tebe.“? Pre väčšinu z nás je jedinou istotou rodina. Rodina ako prístav, kam sa môžeme vrátiť. Vždy by mal byť niekto, pre niekoho. Láska pre lásku a aj žiaľ pre žiaľ. Ale čo ak žiadne také miesto na svete nemáme?

V dobrom aj v zlom - Gabrielle Bernátová
V dobrom aj v zlom – Gabrielle Bernátová

Kúpiť si môžete tu:

https://www.martinus.sk/?uItem=210663

 

Úryvok:

  1. kapitola

Zobúdza sa skoro ráno s víťazoslávnym pocitom. Dlho na ňu pozerá. Zdá sa mu taká pokojná a krásna. Rozmýšľa, ako sa bude správať po prebudení. Jemne ju nadvihne a položí vedľa seba, aby sa mohol postaviť. Studená sprcha je to, čo potrebuje. Musí sa schladiť. Potichu za sebou zatvára dvere izby a ide rovno do kúpeľne.

Sabi sa preberá, keď počuje tečúcu vodu. Trochu ju mrzí, že už neleží vedľa nej. Bolo to krásne.

Pri Robovi nebola nikdy takto uspokojená. Čím to je? Dostáva chuť vliezť k nemu a dať si s ním spoločný kúpeľ. Veď vaňa je veľká. Vyšuchne sa spod periny a pri zistení, že je nahá, sa zasmeje.

Prichádza ku kúpeľňovým dverám a klope. Čaká, a keď King neodpovedá, otvára dvere a vidí ho stáť vo vani takého, ako ho Boh stvoril. Studené kvapky mu stekajú po tele. Zimomriavkami mu pokreslili celé telo. Nevšíma si, že má tichú spoločnosť. Dokonalý pohľad na dokonalého muža.

Nedokáže sa naňho len pozerať. Potichu sa k nemu prikráda, opatrne vchádza do vane, objíma ho zozadu a necháva tiché slzy tiecť po svojej tvári. Strasie ju od zimy. King sa k nej otočí. Jeho dotyk je napriek studenej vode horúci. Privinie si ju k sebe. Stoja tam nahí, koža na koži. Vyžaruje z neho sebadôvera, a to ju núti priľnúť k nemu. Dodáva jej zvláštny druh nádeje, že môže byť všetko pekné. Chce to zažiť, ten krásny pocit, keď niekoho miluje a ten niekto miluje ju. Silno ho stíska a ani ľadové kvapky vody nedokážu schladiť jej rozhorúčené vnútro. Zamilovala sa? To predsa nie je možné. Tomu neverí. Nechce mu ublížiť tým, že mu nedá dieťa, po ktorom tak túži, nie potom, čo mu urobila Erika. Ale… potrebuje ho. Iba on ju dokáže zachrániť.

Nehovorí jej nič. Prepína na teplú vodu a sťahuje ju k sebe. Opiera si hlavu o jej rameno a len tak tam spolu sedia…

V tú noc jej povedal, že ho Erika podviedla na ich dovolenke. Pripitá sa mu vysmiala do tváre a vykričala mu, že s ním bola tehotná a dala si dieťa zobrať. Bol z toho nešťastný. Zlomilo ho, že žena, pre ktorú žil, ho tak kruto zradila. Preto mu nedokáže ublížiť, musí mu povedať pravdu. Ale ako? Ako, keď sa to bojí priznať sama sebe? Stále v kútiku duše verí, že raz porodí zdravé a krásne dieťa.

„Milujem ťa,“ vyriekne King a silno ju objíme.

Tak strašne mu to chce povedať, lenže to nedokáže. Nevie tie dve sprosté slová zo seba dostať. Akoby mala nejaký blok, ktorý jej v tom bráni.

„Prepáč,“ povie potichu a rozplače sa. Skrčí nohy, ovinie si okolo nich ruky a hlavu skláňa ku kolenám. Jedine pri ňom sa dokáže takto rozcítiť.

Celý ten čas nepovie jediné slovo, iba ju hladí po chrbte a v tichosti jej dodáva vieru v lepšie zajtrajšky.

„Voda je už studená, mali by sme sa vytiahnuť, lebo zajtra ani nepôjdem do práce. Už aj tak chodím každú chvíľu cikať,“ povie Sabi po veľmi dlhej chvíli. Čupne si, obráti sa k nemu a so smutným úsmevom mu dáva bozk.

King nečaká, kým ešte niečo povie, vystúpi z vane a s ľahkosťou ju z nej vytiahne. Berie do rúk uterák, celú ju ním obalí, v tom zápale ju dvihne na ruky a v náručí prenesie do postele.

„Zohrej sa, ja idem zatiaľ urobiť raňajky,“ jesť musí, či chce, alebo nie.

„Dobre,“ odpovie šťastne a po chvíli počuje cinkanie riadov. Oblečie sa a príde za ním. Sadne si za stôl a pozoruje ho, ako varí. Dokonalý v každom ohľade.

„Počuj, akého máš lekára?“ od toho svojho si vzala kartu ešte pred odchodom.

„Myslíš obvodného? Je to sesternicin muž. Prečo?“ položí jej na stôl vajíčka so zeleninou.

„No, vieš, ja som sa pred dvomi rokmi od toho svojho odhlásila a teraz žiadneho nemám. Nemohla by som ísť k tomu tvojmu? Musím ísť na preventívku kvôli robote, už ma kvôli tomu naháňajú.“ Skôr ju dosť dobre zbuzerovali, ale nemala odvahu ísť k lekárovi. Úsmev, ktorým ju obdarúva, jej pohládza ubolenú dušu.

„Zavolám mu a aj do roboty, že to ideme vybaviť. A zajtra sa uňho zastavíme. Ďakujem,“ odpovie jej sladko. Prisadá si k nej s vykrivenými kútikmi úst.

„Za čo?“

„Za teba a za to, že mi dôveruješ a nebojíš sa ma.“

Nikdy som sa ťa nebála. Bojím sa toho, čo sa stane, ak zistíš, že nebudeme mať dieťa. Ten lekár v Amerike mi povedal, že sa mám na to pripraviť. Ktorá žena sa dokáže pripraviť na niečo také?

Púšťa sa do taniera pred sebou. Dáva si prvý kúsok a už ju napína.

„Nemusíš to jesť, ak ti je z toho zle, zabudol som, že vajíčka sú ťažké. Urobím ti niečo iné. Počkaj,“ chce sa postaviť, ale Sabi ho zastavuje.

„Nie, možno to nezjem celé, ale zvládnem to, musím.“ Pre teba. Dotkne sa jeho ruky.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *